Zodpovednosť

Žiť život a smieť silou svojho cítenia a myslenia nepretržite usmerňovať prúd duchovnej sily je pre nás, ľudí, zaväzujúce! Existujú len dva možné smery na ceste napredovania: jeden smeruje ku všetkému vznešenému a čistému – za Svetlom a druhý smer je všetkému čistému vzdialený, od Svetla odvrátený.

Nevyhnutné osudové rozhodnutie vykročiť zvoleným smerom je však aj napriek svojej dôležitosti a zavádzajúcim vplyvom okolia výsadne vecou slobodnej voľby, z ktorej pred dôslednými Zákonmi Stvorenia vzniká každému z nás plná osobná zodpovednosť!

Ako sa však v dnešnej dobe staviame k zodpovednosti za naše myšlienky, slová a všetky viditeľné činy, ktoré o nás každodenne svedčia a utvárajú náš osud? Nevytráca sa z nášho života prirodzená túžba starať sa o duchovný rast, ktorý by prinášal osoh nielen nám samým, ale predovšetkým celému Stvoreniu? Nezabúdame, že aj napriek výraznému pokroku vedy a techniky, na ktorý sme takí pyšní, musíme pred Stvoriteľovou všemúdrosťou ostať úplne bezcennými, ak na prvoradé miesto v našom živote nepovýšime nehynúce hodnoty ducha? Koľko vecí a javov nasvedčuje tomu, že by sme kráčali po cestách Svetla?

Nájdime v sebe odvahu a pozrime sa na život v nás a okolo nás!

Počas celého života svojím chcením do Stvorenia niečo zasievame a ustavične niečo žneme, pričom práve pri žatve nami zasiatych rozhodnutí spoznávame hodnotu alebo bezcennosť cesty, na ktorú sme nastúpili. Šťastie a cituplná vďaka za vzácny Dar bytia by mala v podobe radostných činov stúpať od nás nahor k Výšinám. Radostná vďaka za bytie, poskytnuté nám na ďalší duchovný vývoj, smerujúci k vysokému cieľu, ktorým je koruna večného a blaženého života v Raji, v našom duchovnom domove.

Kým sme s plnou silou schopní bojovať za svetlé a ušľachtilé hodnoty, nesmieme stratiť ani hodinu! Veď kto vie, dokedy nám táto milosť bude ešte ponechaná. Dnes sa možno smieme tešiť zo zdravia, ktoré nám spoľahlivo slúži alebo dokonca z dobrého spoločenského postavenia, cez ktoré máme možnosť prenikavo pôsobiť a slúžiť dobru. Čo nás však čaká, ak poskytnuté možnosti nevyužijeme a nečakaným úderom osudu sa náhle ocitneme bezmocní a celkom odkázaní na pomoc druhých? Kto vykoná prácu, ktorá na každého z nás čaká? A napokon, kto sa bude potom zaujímať o nás a náš ďalší vnútorný rast, keď my sami sme sa oň v období veľkých životných príležitostí vôbec nestarali?

Vyvarujme sa toho, aby na nás niekedy v budúcnosti musela doľahnúť úzkosť z prežívania takéhoto sklamania! Vystríhajme sa okamihu, v ktorom by sme s bezradnosťou v srdci museli prosiť čo len o jednu jedinú hodinu či minútu na nápravu všetkého strateného a zanedbaného. Veď ani nevieme, či nám vôbec bude dopriata, pretože na potreby svojho ducha tak málo dbáme.

Je životnou úlohou každého človeka, aby citom dokázal vytušiť naliehavú potrebu zodpovedne využiť prítomnosť so všetkými šancami, ktoré ponúka.

„Zodpovedne“ však znamená s poznaním Vôle Stvoriteľa, v ktorej je obsiahnutý smer a zároveň i cieľ našej cesty. História potvrdzuje, že ľudská svojvôľa, vlastné domýšľavé konanie a ignorovanie Zákonov Stvorenia prináša vždy len sklamanie a bolestné skúsenosti v rozmanitých podobách. Prečo sa nedokážeme každý deň aspoň na chvíľu zastaviť a pozorovať, ako sú všetky životné súvislosti obdivuhodným spôsobom úzko prepojené a bezpodmienečne podrobené Sile, usmerňujúcej aj beh nášho vlastného života?

Pred koľkými bolesťami a utrpením by sme sa mohli uchrániť, keby sme sa už dnes zamýšľali nad svojím zajtrajškom! Keby sme konečne našli silu ostať chvíľu sami, zniesť pohľad na svoju pravú podobu a vlastnou námahou si začali tkať ušľachtilý šat ducha, ktorý nás učiní hodnými označovať sa pomenovaním „človek“.

Najskôr sa však musíme stať priateľmi ticha, pretože len v tichu sa rodia zmysluplné činy. Pokiaľ sa tak nestane, všetky naše ciele sa rozplynú v množstve slov. Svoju pravú podobu či skôr duchovnú nahotu nikdy neuvidíme, a preto ju budeme aj naďalej považovať za skvostné rúcho, ktoré sa však pred Stvoriteľom necení o nič viac než deravý kus tuláckeho odevu.

Ak budeme trpezliví, vo všetkom živom dianí rozpoznáme zásah vyššej moci a v pokornej bázni odhodlane vykonáme prvý cieľavedomý krok k slobode ducha. V tomto duchovnom precitnutí pochopíme aj svoju úlohu na Zemi a svojím prirodzeným životom budeme svedčiť o Múdrosti a Dokonalosti Stvoriteľa, pôvodcu všetkého bytia. Potom pochopíme, že až týmto okamihom začíname skutočne žiť.