Čo možno ihneď zmeniť v spoločnosti - 2.časť

Otvorený a srdečný vzťah k druhým ľuďom

Základným zmyslom života na Zemi je okrem čisto osobného prežívania človeka aj prežívanie, ktoré sa formuje pri stretávaní s druhými ľuďmi vnímaním ich neopakovateľného druhu temperamentu a zrelosti. Ľudsky duchovné spoločenstvo na Zemi v prirodzenom nasledovaní Božej Vôle prijalo a sformovalo preto bezprostredne po vstupe prvých duchovných zárodkov do hmotnej úrovne slovné pojmy „spolužitie“ a „spolupráca“.

Spolupráca sa stala pre ľudský druh nádhernou samozrejmosťou, vítaným spôsobom výmeny skúseností i duchovných energií. Prežívanie spolupráce znamenalo vždy možnosť stretávať sa na určitý čas, počas určitej etapy, kvôli určitej úlohe na Zemi, pri ktorej bolo každému zo zúčastnených umožnené, aby si prejavovaním svojho stupňa zrelosti voči ostatným vytváral svoj budúci osud – svoju ďalšiu vývojovú cestu. Vlákna, vznikajúce spoluprácou ľudských duchov na Zemi, mali od počiatku tunajšej existencie ľudstva za každých okolností posilňovať, umocňovať a urýchľovať možnosť duchovného vzostupu všetkých zúčastnených.

Pojem spolupráca sa tak stal aj pre ľudského ducha na Zemi prirodzene prežívanou, vítanou formou, nevedome i vedome prevzatou z úrovní ušľachtilých praduchovných častí Stvorenia, kde trvalo nachádzame len harmonickú, svetlú spoluprácu všetkých bytostí, ktoré sa tam nachádzajú. Dielo Stvorenia poskytuje možnosť vývoja individuality ducha či bytostnej formy práve a len za podmienok spoluprežívania a spolupráce s ostatnými tvormi. Život vo Stvorení je v skutočnosti vo svojej celistvosti vystavaný na spolupráci v trvalom tkaní východzích síl a energií, tryskajúcich do Stvorenia zo Zdroja Pravečnej dokonalosti Boha Otca.

Na Zemi smie potom ľudský duchovný druh – človek navyše v odstupňovanom odlesku všetkých duchovných foriem prežívať stále vedomejšiu spoluprácu na rovine citovej, myšlienkovej a hmotnej. Všetky tri úrovne sú človeku poskytnuté ako nádherný priestor na obrábanie a zúrodnenie pripraveného orného poľa hmoty.

Spolupráca teda nachádza uplatnenie na rovine spoločenskej, profesijnej a, pochopiteľne, tiež na rovine duchovnej.

Vôľa spolupracovať drieme v duchovnom vnútre každého človeka, keďže je neoddeliteľným obsahom jeho duchovného základu. Je teda prirodzenou potrebou človeka spájať sa druhými ľuďmi kvôli výmene skúseností, viditeľných i neviditeľných energií a nezriedka aj kvôli rozväzovaniu predchádzajúcich nesprávnych postojov a reakcií.

Človek, ktorý v sebe dlhodobo potláča túžbu po spolupráci v domnienke, že ju môže plnohodnotne nahradiť samostatnosťou, nielenže popiera Zákony Stvorenia – Vôľu Stvoriteľa, ale následkom tohto stavu je vnútorne ochudobnený a trpí. Ak sa jeho cesta nezmení v obnovenom prebudení túžby po čistej spolupráci s druhými, potom zákonite utrpí vnútorné citové škody, ktoré bude musieť na svojej ceste k Svetlu nakoniec buď spoznať ako nesprávne, alebo jeho duchovné ja celkom ustrnie, zaschne a stane sa nepotrebným v súkolesí radostného rytmu Stvorenia.

Ak teda chceme pre seba i pre iných konať dobro – učme sa spolu schádzať, spájať sa tak, aby sme vždy všestranne ťažili so všetkými zúčastnenými zo spolupráce posilu ku vzostupu. Posilu zrelostnú – duchovnú na prvom mieste. Rešpektujúc Zákony Stvorenia – majú sa ľudia naučiť vytvárať rovnorodé zoskupenia, ktorých zmyslom je vždy ušľachtilý duchovný cieľ. Duchovný cieľ, múdro vedenou rukou zasadený do hmotnej úrovne, nájde si nakoniec aj vlastnú hmotnú formu spolupráce, prirodzene rešpektujúcu všetky individuality i zrelostné stupne zúčastnených. Na takomto základe vzniknú všetky budúce spoločenstvá na Zemi.

Rovnorodosť, nachádzajúcu sa v materiálnej spolupráci na Zemi, bude určovať cechovná - profesijná forma. V prípade rýdzo duchovných cieľov budú dané spoločenstvá ovplyvnené formami najušľachtilejšieho, najvyššieho rešpektovania Zákonov Stvorenia. Všetko ostatné bude musieť byť v harmónii včlenené do rytmického zachvievania celku tak, ako to môžeme pozorovať v prírode, vo vesmíre a tiež v nádhernom vzore všetkých svetlých častí Stvorenia.

Prirodzeným výsledkom vysokej duchovnej zrelosti zúčastnených bude potom len vybrúsenie súzvuku takej spolupráce.

Duchovná zrelosť je v harmonickom súzvuku úzko spojená so sebadisciplínou, ktorú môžeme nazvať vznešenou službou druhým. Olejom pre chod spolupráce na ktoromkoľvek stupni stretávania sa ľudských duchov je potom radosť – radostné nadšenie pre myšlienku, ktorá je magnetom rovnorodosti.

Kdekoľvek chýba radosť, ochorie v ľudsky duchovnom spoločenstve ako prvá zdravá sebakritika. Kde ochorie zdravá sebakritika, zbujnie ihneď ambícia samoľúbosti, sebapreceňovania, na povrch sa vyderie ego zúčastnených, to všetko sprevádzané najrozličnejšími intrigami. Keď teda v kolektíve prerastá to osobné, rozpadáva sa v ňom harmónia. Skôr či neskôr je v takom prípade pôvodné, čisté a radostné nadšenie pre vec samu nahradené vynútenou poslušnosťou, ktorá je sprevádzaná doslovným lámaním krídel duchovných individualít zúčastnených.

V skutočnosti teda možno povedať, že tam, kde nežije čistá, tvorivá radostnosť, tam nemôže vzniknúť ani zmysluplná spolupráca. Spomínaná sebadisciplína sama o sebe, bez radostného, čistého zachvievania ducha, nesie v sebe len cvičený dril bezpodmienečnej vojenskej poslušnosti. Bez oleja radostného nadšenia väčšiny zúčastnených nevznikne na Zemi nikdy žiadna dlhodobá spolupráca, ktorej cieľom je duchovné či hmotné dobro a vzostup blížnych.

A práve v blízkej dobe sa, okrem iného, v prejave ochoty mnohých dnešných malých i veľkých osobností a autorít ukáže, nakoľko sa vnútorne zachvievajú v súzvuku s rytmom Stvorenia, v ktorom všetko existujúce živo, bez jediného zaváhania spolupracuje a tvorí.

Ukáže sa tiež, aké nezdravé je ono osobné ja u ľudí, ktorí ešte aj dnes stoja v protivenstve voči blížnym, hoci prehlasujú, že ich napĺňajú myšlienky s vysokým duchovným cieľom. Ako prví budú v tomto smere prebudení a otrasení všetci tí, ktorí o sebe tvrdia, že spoznali Pravdu, prijali Ju a žijú podľa Nej.

Ukáže sa, ako na tom sú, pretože zjavená Svätá Pravda svojím magnetickým jadrom neomylne priťahuje všetko živé a čisté. A naopak, pred touto Pravdou musí utekať všetko, čo z nejakého dôvodu nesprávnosti neznesie jej svetlo. Rovnako je to aj zo Svätým pojmom Boh. Pojem Božia Vôľa bude tak ostrým uhoľným kameňom pre mnohých, ktorí o Božej Vôli dnes hovoria bez toho, aby ju v skutočnosti chceli poctivo poznávať.

Bude to veľké triedenie. Avšak na jeho konci povstane v ľudskom pokolení na Zemi pôda, aká tu ešte doteraz nikdy nebola.

Stupňujúci sa nevídaný duchovný pohyb vo vesmíre už v súčasnosti vyvoláva dej priťahovania mnohých ľudí k spolupráci na citovej, myšlienkovej i hmotnej rovine.

Je radostné tento dej pozorovať a prežívať.

Prevzaté z www.ao-institut.sk