Zákon zvratného pôsobenia

Pokračovanie rubriky o Zákonoch Stvorenia

Jedným zo štyroch základných Zákonov Stvorenia je Zákon spätného pôsobenia. Podľa názvu by sa mohlo zdať, že ide len o fyzikálny prejav zákona „akcie a reakcie“, ktorý je charakteristický tým, že pod jeho vplyvom vyvoláva každý fyzikálny podnet zákonitú spätnú odozvu – reakciu. Nie je to však tak, pretože „zákon akcie a reakcie“ vznikol neskôr, až ako následok či skôr hmotný prejav prvotného Zákona spätného pôsobenia účinného nielen v hmote, ale predovšetkým v oblasti duchovného života.

Zákon spätného pôsobenia je teda omnoho obsažnejší a neobmedzuje sa len na fyzikálnu rovinu poznávania. Spája príčiny s následkami každého skutku, ktorý vznikol pod vplyvom slobodného ľudského rozhodnutia, a preto je Zákonom, prostredníctvom ktorého sa vo Stvorení napĺňa Spravodlivosť. Všetko, čo človek vykoná, sa neomylným pôsobením tohto Zákona skôr alebo neskôr prejaví! Neexistuje ani jediná myšlienka alebo slovo, ktoré by mu nebolo prísne podrobené!

Aj keď sa to mnohým na prvý pohľad nezdá, z dlhodobého hľadiska možno zreteľne pozorovať, že Spravodlivosť sa prostredníctvom Zákona spätného pôsobenia napĺňa vždy až do najjemnejších odtieňov. Nenávisť vracia spätne vždy len nenávisť, závisť len závisť, vojna plodí vojnu. Ušľachtilosť však vždy prináša len krásu, mier a porozumenie.

Všimnime si, ako sa pod Zákonom spätného pôsobenia odzrkadľuje napr. nenávisť človeka voči človeku na zdravotnom stave zúčastnených. Vždy dochádza k nejakej ujme, či už v podobe zvýšeného krvného tlaku, žalúdočných vredov, alebo podráždeného žlčníka a podobne. Nikdy sa to nezaobíde bez následkov!

Zákon spätného pôsobenia sa však neprejavuje vždy ihneď po vykonaní činu alebo len v rámci jedného pozemského života človeka, ako to mnoho ľudí očakáva. Pôsobí nadčasovo a následky konania privádza často až v niektorej z nasledujúcich inkarnácií, pri ktorej sa duchovná podstata človeka zahaľuje do nového tela. Hlavným dôvodom je Milosť Stvoriteľa, ktorá odďaľovaním spätného účinku dáva človeku čas na vnútornú premenu a odvrátenie bolestivého osudového úderu, ak sa predtým previnil. Keby sa totiž následky všetkých previnení, ktorých sa človek dopustí za jeden deň, mali vrátiť okamžite a v plnej sile, musel by sa pod ich množstvom a ťarchou psychicky zrútiť aj ten najsilnejší človek! Keďže to nie je chcené, spätné účinky sa preto vracajú vždy postupne a len v takej miere zaťaženia, akú človek dokáže uniesť.

V týchto dejoch spočíva aj odpoveď na otázku „ako je možné, že sa zdravým rodičom niekedy narodí choré či mentálne postihnuté dieťa“. Aj ono na Zem prichádza už s určitou mierou zaťaženia a aby sa mohlo duchovne poučiť, prijíma na seba také telo, ktoré mu aj napriek všetkým nedostatkom poskytuje jedinečnú šancu na vzostup! Utrpenie, ktoré prežíva, nie je trestom, ale šancou, aby sa mohlo vystríhať nových osudových chýb, a zároveň svojmu okoliu poskytlo možnosť preukázať lásku a trpezlivosť pri jeho výchove.

Neodmysliteľnou súčasťou Spravodlivosti je okrem dôslednej prísnosti aj Láska! To znamená, že Zákon spätného pôsobenia nemusí človeku zlé oplatiť zlým, ak sa vnútorne zmení skôr, ako sa spätný účinok stihne vrátiť a prejaviť.

Napríklad: Muž trvale ubližuje žene urážlivými slovami a činmi, za ktoré by sa raz musel dostať do podobnej pozície, v ktorej sa nachádza ona, aby smel pochopiť, že konal nesprávne. Ak sa však vzápätí dokáže pokoriť, priznať si mieru previnenia a vykonať pre ženu nejaký úctivý skutok s trvalým vedomím vrúcnych citov a pravej lásky, spätné pôsobenie sa nakoniec neprejaví trpkým prežitím, ale bude zoslabené alebo uzatvorené symbolicky. Nakoniec môže priniesť i nečakané povzbudenie v tom smere, že muž sa síce dostane do prítomnosti človeka, ktorý má silu a príležitosť, aby mu ublížil, no on to neurobí a namiesto toho mu môže vyjadriť slová priateľského uznania.

Vykonanie aspoň symbolického skutku nezištnej lásky však ostáva pre dosiahnutie takejto milosti nevyhnutnou podmienkou, pretože vo Stvorení sa každé ľudské konanie musí uzavrieť v kruhu karmického pôsobenia, v ktorom sa začiatok vždy spája s koncom. Ak teda muž ublížil žene viditeľným spôsobom, musí svoju vinu aj viditeľne napraviť!

Nič nemôže ostať neuzavreté a každý dej sa musí zavŕšiť na tej úrovni prežívania, v ktorej nastal jeho začiatok. Známa myšlienka z biblie: „Oko za oko, zub za zub!“ hovorí celkom zreteľne o prejave tohto Zákona.

Často sa však stáva, že človek, ktorý sa voči niektorému zo svojich blížnych previnil, už svoju vinu nemôže priamo napraviť, pretože zomrel. V takom prípade je možným spôsobom nápravy dobrovoľné prijatie úlohy duchovného pomocníka, ktorý z jemnohmotnej úrovne pomáha nejakému človeku, žijúcemu ešte vo fyzickom tele, duchovne rásť a prostredníctvom neho zakotvuje do sveta dobré skutky, ktoré tento zverenec pod jeho vplyvom vykonáva. Známe varovanie: „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera!“ nadobúda v účinnosti Zákona spätného pôsobenia doslovný význam! Nech by sa preto človek nachádzal kdekoľvek, Spravodlivosť sa k nemu v podobe spätných účinkov vždy s istotou vráti a všetko mu mnohonásobne zúročí, aby smel plne precítiť hodnotu alebo bezcennosť svojho konania.

Každý by si mal preto navždy vryť do svojho ducha, že Božia milosť nespočíva v ľubovoľnom odpúšťaní jednotlivých previnení, ale v dare smieť ich poctivým úsilím napraviť! To je cesta určená na dosiahnutie milosti a človek na tom nemôže nič zmeniť! V jeho rukách je len schopnosť zmeniť podobu konečného spätného účinku napravením svojho vnútorného postoja.

Nie každé utrpenie však vzniká len následkom predchádzajúceho previnenia. Človek má predsa slobodnú vôľu, a preto môže zámerne ublížiť aj spravodlivým a nevinným osobám. Príkladom sú osudy Vyslancov Svetla, ktorí v dôsledku ľudskej nenávisti trpeli aj napriek tomu, že boli bez karmickej záťaže. Na previnilcoch sa však Zákon spätného pôsobenia následne vždy prejaví s plnou silou! Známe sú v tomto smere prípady tzv. „stigmatických prejavov“ na rukách a prípadne aj nohách niektorých ľudí. Pokiaľ nejde o umelým spôsobom vydráždený psychický stav, jednoznačne možno hovoriť o karme. V niektorých prípadoch dokonca o veľmi ťažkej karme, ktorá vypovedá o tom, že dotyčný vo väčšine prípadov v minulých inkarnáciách úmyselne škodil Poslovi z blízkosti Božej – Ježišovi z Nazareta. To o takomto chybne jednajúcom človeku vypovedá, že ani dvetisíc rokov nestačilo, aby svoju vinu spoznal a v dobrom chcení chybu napravil. Dotyčný človek pritom nemusí konkrétne vedieť za čo trpí, stačí, ak sa v poctivom úsilí vynasnaží, aby vieru, ktorú vyznáva (je jedno či kresťanskú, šintoistickú, mohamedánsku a pod.), vo svojom srdci oživil a pomáhal svojim blížnym v zmysle rýdzich Posolstiev všetkých významných náboženstiev.

Okrem toho sa Zákon spätného pôsobenia neuplatňuje len vtedy, keď človek koná nesprávne. Pôsobí aj pri konaní dobra, v podobe priameho privádzania povznášajúcich a posilňujúcich spätných účinkov. Súčasné obdobie vykazuje v účinku niektorých vyššie uvedených dejov dosť veľké zmeny vynútené duchovným úpadkom človeka. Najdôležitejšia sa týka toho, že kým doteraz mal človek dostatok času na vývoj a mohol sa kvôli vývoju na Zem vždy nanovo inkarnovať, v nastávajúcom období to bude s najväčšou pravdepodobnosťou inak. Vývoj človeka sa dostal do stavu, v ktorom sa podľa jeho zrelosti a duchovného presvetlenia rozhoduje o jeho bytí či nebytí!

Možnosť ďalšej inkarnácie na Zemi preto pripadá do úvahy už len pre toho, kto sa dokáže naplno zaradiť do rytmu Zákonov Stvorenia a začne si poctivo plniť svoje duchovné povinnosti voči Stvoriteľovi. Sprievodným javom tohto diania je, že ak sa spätný účinok opísaného karmického pôsobenia doteraz vracal až s odstupom času, v nastávajúcom období sa začne prejavovať oveľa skôr, bezprostredne!

Aj keď to mnohým spôsobí náročné prežívanie vedúce neraz až na hranicu psychického zrútenia, predsa to bude spravodlivé a nápomocné na to, aby človek mohol urýchlene zmeniť svoje nesprávne životné postoje bezprostredným poznaním následkov svojho konania.

Tomáš Lajmon