Moja skúsenosť s poslednou cigaretou
Z mladíckej nerozvážnosti som začal fajčiť, pretože v skupine mojich kamarátov na strednej škole sa to vtedy „nosilo“. Postupne sa z fajčenia stal veľmi silný zvyk, ktorým som vypĺňal mnohé chvíle, ako boli prestávky v škole, neskôr prestávky v práci, čakanie na autobus na zastávke a podobne. Denne som vyfajčil aj viac ako jednu krabičku cigariet. Jedným slovom, cigareta bola ako barlička, ktorá zdanlivo pomáhala vypĺňať niektoré „nudné“ chvíle. V roku 1990 som si zakúpil na služobnej ceste v Prahe knihu „Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“. Táto kniha mi otvorila oči a začal som spoznávať, že to, ako som žil dovtedy, je neprijateľné. Rozhodol som sa, že chcem slúžiť Bohu, teda žiť podľa zákonov, ktoré zatkal do stvorenia. Cesta k tomu však viedla cez nutné rozhodnutie, ktoré spočívalo v spoznaní prikázania „Nebudeš mať iného Boha okrem mňa!“. Začal som skúšať rôzne pomôcky, ktoré majú pomáhať proti fajčeniu. Kupoval som si žuvačky, špeciálne filtre a už ani neviem čo všetko. Ale všetko bolo márne, lebo išlo iba o rozumové pomôcky. Tak som spoznal, že jediná skutočná cesta je cit. V jedno predpoludnie, bolo to presne 29. mája, som stál osamote v príjemnom prostredí malého parčíka a rozmýšľal som nad svojou budúcnosťou. Vedel som, že na mojej životnej ceste dozrel čas pre dôležité rozhodnutie. Začal som viesť vnútorný dialóg sám so sebou, akúsi vnútornú spoveď: „Potreboval si predtým Boha?“ „Nie.“ „Koho si potreboval?“ „Cigaretu.“ „Vieš ako znie prvé prikázanie?“ „Viem.“ „Komu si doteraz slúžil?“ „Cigarete.“ „Môžeš vstúpiť do chrámu, keď jej slúžiš?“ „Nie.“ Tento vnútorný dialóg pokračoval v podobnom tóne dlhšiu chvíľu. Vtedy som podišiel ku skupine ľalií, ktoré krásne voňali. Ukončil som svoj vnútorný dialóg a iba som vnímal ich prekrásnu vôňu. O chvíľu som zažil niečo, čo môžem označiť slovom zázrak. Avšak nie taký zázrak, aký si mnohí predstavujú. Začalo mi byť zle. Tak zle, ako nikdy dovtedy. Nemohol som dýchať, chcelo sa mi zvracať, moje telo bolo akoby celé presiaknuté nejakým jedom. Hoci to trvalo iba pár sekúnd, vnútorne som to prežíval skoro ako hodiny. Zrazu som jasne začul vo svojom vnútri mohutný hlas: „Toto chceš?“ Hoci mi bolo stále zle, moja vnútorná odpoveď znela jasne: „Nie!“ A vtedy som zažil druhý zázrak. Zrazu mi bolo ľahko, tak ľahko, že som sa cítil, akoby som mal krídla. Vedel som, že som oslobodený z pút, ktoré som si na svoje ruky sám naložil. Z mojich očí tiekli slzy radosti a v hlave mi znela jasavá modlitba vďaky. Na druhý deň do mojej duše, ktorá bola pripravená slúžiť Bohu, prúdila Sila požehnania. Túto silu odvtedy cítim neustále a každý rok ju prežívam silnejšie a silnejšie. Žiadnu cigaretu som odvtedy nepotreboval a preto môžem z vlastného prežitia ku každému fajčiarovi zavolať: „Zahaste svoje posledné cigarety a otočte svoj cit smerom k Bohu. Viac cigarety potrebovať nebudete.“ J.P. Odkaz na článok: Ako prestať fajčiť | |