Odpustenie 1.časť
Keby lekári tušili, koľko chorôb telesného i duševného druhu spôsobuje nedostatok odpustenia, museli by svoje analytické bádanie urýchlene podriadiť hľadaniu čistej medziľudskej lásky, aby mohli skutočne pomáhať. Početné rozhovory s ťažko chorými ľuďmi totiž potvrdili, že vzniku takmer každého zhubného nádoru predchádzalo pomerne dlhé obdobie vnútroosobnostných konfliktov dotyčného človeka, ktorých najčastejšou príčinou bol nedostatok odpustenia, vyvolávajúci podvedomý odpor k niekomu alebo niečomu. V prípadoch, kde nebolo ani pri dlhodobejšej rekapitulácii životných postojov možné nájsť príčinu vzniku rakovinového nádoru (či iného vážneho ochorenia) v nedostatku odpustenia blížnym, bolo možné ju napokon nájsť v neschopnosti odpustiť sebe samému. Ľudia, ktorých sa to týkalo, boli prevažne ústretoví, obetaví a milí... k svojim blížnym, a dokonca i k svojim nepriateľom. Sebe samým však nedokázali odpustiť ani tie omyly, ktorých sa dopustili často už pred desiatkami rokov, a ktoré odvtedy vyčítavo niesli v sebe ako podvedomé duševné závažie, pod váhou ktorého sa museli po čase bolestne ohnúť, teda ochorieť. Čo je príčinou vyššie opísaných ukazovateľov a prečo vyvoláva nedostatok odpustenia vznik nemocí? Ešte predtým ako odpovieme na túto otázku, skúsme sa na okamih vcítiť spätne do situácie, keď nám bezohľadne ublížil niekto blízky a my sme mu nedokázali odpustiť. Čo sme vtedy cítili v oblasti hrudníka, teda v mieste srdcovej čakry, ktorá je prieplavom vyžarovania energie lásky? Zaiste by sme sa zhodli na tom, že sme v tom mieste cítili buď obmedzenie alebo celkové zastavenie prietoku energie lásky, prejavujúce sa neraz až pocitom úzkostlivého zvierania. A hoci je tento dôležitý pocit, obzvlášť u ľudí s ohnivými povahami, ťažko rozpoznateľný, pretože býva v danom okamihu silno prekrytý návalom rušivých emócií sebaľútosti vyvolávajúcich vnútorný odpor, predsa ho mnohí odpozorovali, čo zreteľne potvrdzujú i známe slová: „Ja z neho asi dostanem infarkt...“. Je pritom zaujímavé pozorovať, ako si dotyčný človek pri ich vyslovení podvedome položí dlaň práve na hrudník, teda približne na oblasť srdcovej čakry, súvisiacej s opísaným vyžarovaním energie lásky. Tento poznatok je nesmierne dôležitý, pretože vypovedá o príčine vzniku veľkého množstva vážnych nemocí. Keď totiž vyžarovanie energie lásky nemôže v dôsledku sebaľútosti či odporu prenikať cez srdcovú čakru z ducha človeka von, k ostatným, potom zákonite nemôže prichádzať ani dovnútra, do energetického tela dotyčného človeka, aby prostredníctvom neho vyživovala fyzické telo udržiavajúc ho zdravé (telo totiž slúži ako vonkajší „signalizátor“ vnútorných dejov). Podmieňuje to pôsobenie univerzálneho duchovného zákona akcie a reakcie prejavujúceho sa tým, že len keď dávame, môžeme prijímať. Veď si len predstavme čašu na víno; môže sa naplniť novým vínom, keď sa z nej ešte nespotrebovalo staré? Rozhodne nie, keďže naň nezostáva priestor. A ak dlhodobo nemôžeme dolievať nové, čerstvé víno, čo sa stane s tým starým? Najskôr skysne, a potom sa úplne pokazí. Alarmujúci stav nedostatku životnej sily na úrovni duševného tela, ktorému sa nemôže dostať posily, sa však na fyzickom tele nemusí prejaviť ihneď, ale niekedy až o niekoľko rokov neskôr, čo závisí taktiež od biologických a genetických dispozícií človeka. Ak sa však človek v tomto medziobdobí nezmení, choroba príde raz celkom iste a neúprosne, aj keby sa to malo stať až v novej pozemskej inkarnácii, a to napr. hneď od okamihu narodenia. V tomto deji spočíva aj vysvetlenie častého rodenia sa niektorých vážne chorých detí, ktoré si svoje osudové bremienko musia niesť už od prvých dní svojho pozemského života. Za každých okolností im treba preukazovať veľké množstvo obetavej lásky, trpezlivosti a pochopenia, pretože ako môžeme vidieť, práve nedostatok týchto základných ľudských hodnôt ich na nejaký čas zákonite postavil do takejto náročnej životnej situácie za úcelom dozrievania. Na doplnenie tejto myšlienky treba ešte dodať, že viditeľný prejav choroby sa často odďaľuje na neskôr preto, že osudové dianie čaká na to najcennejšie – samostatnú a dobrovoľnú premenu dotyčného človeka bez nátlaku choroby, keďže práve samostatná a dobrovoľná premena je jedným z najcennejších spôsobov vnútorného vzostupu. V súčasnosti je takmer každý, aj navonok zdravý človek, chorý, pretože má vážne bloky v priechodnosti životnej sily na úrovni svojho energetického tela, a je len otázkou času, kedy sa to naplno prejaví vznikom rôznych nových vírusov, nádorov a plošne to zasiahne veľkú časť populácie. Dovtedy je však ešte každému darovaný čas na skutočnú premenu a odvrátenie tohto hrozivého stavu. Aj na tomto všeobecne známom obrázku napríklad môžeme vidieť, kde približne sa nachádza miesto, ktoré sme označili ako prieplav vyžarovania energie lásky. Treba však zohľadniť, že na rozdiel od Ježiša Krista človek nedisponuje Božskou silou, ale silou duchovnou, ktorá je kvalitatívne iného druhu a má menej prenikavé úcinky. Ak si teda do dôsledkov uvedomíme obsah vyššie uvedených slov o význame odpustenia a deji, ktorý sa pri prechovávaní sebaľútosti odohráva na úrovni jemnejších energií, aký význam potom nadobudnú pre medicínu Kristove slová, ktoré nás vyzývajú milovať nielen svojich priateľov, ale aj tých, ktorí sú voči nám nepríjemní? V nasledujúcej časti sa už nebudeme zaoberať otázkou, aké úcinky má odpustenie na naše zdravie, ale pokúsime sa priblížiť k pochopeniu toho, čo to odpustenie je a čo v skutočnosti znamená odpúšťať. Tomáš Lajmon Odkaz na článok: Odpustenie 2.časť Odkaz na článok: Odpustenie 3.časť | |