Muž a žena - piliere harmonického spolužitia

Ako dosiahnuť v manželstve harmóniu

Odpustenie, rešpekt a vernosť má v partnerských vzťahoch svoje nezastupiteľné miesto, pretože vždy je potrebné dokázať zo srdca odpustiť. Veľkosť ducha však spočíva v poznaní nutného vyrovnania vo všetkom, čo človek votkal do vlákien Stvorenia.

1. Rešpekt

Stále väčší počet odborníkov vedúcich manželské poradne uznáva, že nezanedbateľným dôvodom úpadku partnerských vzťahov je úplná absencia zmysluplného životného cieľa, ktorý by zúčastnených motivoval spoločne prekonávať vznikajúce prekážky. Skúsenosť naznačuje, že tento poznatok je skutočne pravdivý, no je potrebné dodať, že sám o sebe trvácnosť vzťahov v žiadnom prípade nezaručuje. Poznáme totiž partnerov, ktorých síce spojil ušľachtilý spoločný ideál, no predsa žili v neporozumení a museli sa rozísť, pretože každý presadzoval iný spôsob ako tento ideál naplniť, a pritom nebol ochotný ani v maličkostiach rešpektovať jedinečnosť toho druhého.

V porovnaní s tým však poznáme partnerské vzťahy, v ktorých to všetko prebiehalo opačne, no predsa úspešne. Partneri si síce záväzne nevytýčili spoločný životný ideál, ktorý by ich motivoval prekonávať prekážky, no každý z nich bol vo vzťahu aj napriek svojej odlišnosti plne rešpektovaný ako slobodná a zodpovedná osobnosť, darujúc si vzájomne dôveru a rešpekt ako jeden z najvzácnejších darov lásky. To nakoniec spôsobilo nielen udržanie, ale i povznesenie ich vzťahu, prinášajúc tak veľký prínos pre celé bytie. Spoločný ušľachtilý ideál, ktorý je z dlhodobého hľadiska určite veľmi významnou súčasťou každého partnerského života, sa u nich sformoval taktiež, ale až dodatočne, ako neodmysliteľná samozrejmosť ich spoločného láskyplného života založeného na rešpektovaní slobody a práv, ktoré tu ostali spolu s láskou zachované.

Ako teda môžeme vidieť, vzájomný rešpekt je dôležitým predpokladom harmonického udržania a rozvíjania každého partnerského vzťahu, pretože tvorí východiskový bod cesty za spoločným životným cieľom vysokého druhu. Uprednostniť pred dominanciou toleranciu, ktorá s rešpektovaním druhého vždy úzko súvisí, nie je však vždy ľahké, a to obzvlášť v prípadoch, v ktorých hlbšie pochopenie odlišnosti životných ciest oboch zúčastnených zatiaľ ešte chýba. Práve to však vtláča do duší zúčastnených pečať rýdzej ľudskej trpezlivosti a učí dôvere, ktorá je stavebným kameňom rýdzej lásky.

Kto dokáže splniť dôležitý predpoklad rešpektovania vnútornej slobody svojho partnera, je zároveň na najlepšej ceste k pokornému rešpektovaniu Prazákonov Stvorenia, vysoko prevyšujúcich úroveň medziľudských vzťahov. Práve v rešpektovaní týchto Zákonov nadobúda pojem „rešpekt“ svoje najvyššie uplatnenie v živote človeka.

2. Vernosť

V súčasnosti mnoho medziľudských vzťahov stroskotáva na nezachovávaní vernosti, hoci práve ona je ďalším z pilierov každého harmonického spolužitia. Žiaľ, stáva sa tak aj v posvätnom vzťahu muža a ženy, a nemalou zásluhou sa na tom podieľa aj to, že vlastná podstata pojmu vernosť nebola dosiaľ všeobecne správne pochopená.

Vernosť totiž vo svojom pravom a všeobsiahlom význame neznamená poctivé partnerské spolužitie bez vyhľadávania iných partnerov, ale vyjadruje osobnú a samostatnú túžbu každého z obidvoch zúčastnených na prvom mieste verne slúžiť Bohu v súlade s Prazákonmi života. To platí samozrejme aj celkom nezávisle od vzájomného partnerského spolužitia, ktoré môže z mnohých dôvodov trvať len obmedzenú dobu pozemského života. Je nutné si to uvedomiť a správne pochopiť, pretože kde práve táto vznešená túžba spojila životnú cestu muža a ženy, aby sa mohla ľahšie naplniť, a potom sa z určitých dôvodov vytratila, tam už došlo k nevernosti v pravom slova zmysle bez ohľadu na to, či sa to v ich vzťahu viditeľne prejavilo, alebo neprejavilo. Už samotná vnútorná pohnútka, akt vôle, je činom nesúcim so sebou zodpovednosť. Z neho vyplývajúce následky sú vždy presne zaznamenané Zákonmi Stvorenia.

Široká škála dnes známych mravne podradných sprievodných javov vo vzťahu ženy a muža (napr. tzv. vyhľadávanie iných partnerov) vzniká tak len ako následok prvotnej príčiny, straty vernej túžby vedenia života k radosti Stvoriteľovi. Účinná pomoc v tomto stave je preto podmienená poctivou snahou o opätovné prinavrátenie tejto túžby, avšak bez kŕčovitého úsilia, ktorému vždy chýba sila slobodného vzletu.

Vlastné vedomie o poctivom zachovávaní vernosti je pilierom harmonického partnerského spolužitia muža a ženy najmä preto, že obidvom prináša pravý zmysel života a ten ich aj v zložitých obdobiach života najviac posilňuje.

3. Odpustenie

Podobne ako pojem vernosť, ani pojem odpustenie nebol všeobecne správne pochopený. Vznešenosť aktu odpustenia bola totiž ochudobnená o ten najvzácnejší klenot – spravodlivosť, ktorá sa môže niekedy javiť aj ako prísne vychovávajúca láska, zohľadňujúca predovšetkým to, čo druhému z dlhodobého hľadiska prospieva, a nie to, čo je mu momentálne príjemné. Prakticky to znamená, že skutočné odpustenie vo vzťahu ženy a muža nevyjadruje úslužnú ochotu nechať sa aj naďalej neukázneným partnerom ponižovať, citovo vydierať či iným spôsobom nezmyselne znehodnocovať, ale má obsahovať v sebe silu obhájiť princíp vlastnej ľudskosti a hrdosti bez podvolenia sa pocitom sebaľútosti či výčitkám vedúcim k opovrhovaniu druhým. Zo skúsenosti predsa poznáme, že aj prísne slovo môže byť vyslovené čisto, teda bez návalu rušivých emócií či snahy uraziť, a preto aj prostredníctvom neho sa môže prejavovať sila čistého odpustenia. Naproti tomu však aj najprívetivejšie slovo pochvaly môže prezrádzať skrytú nenávisť, čakajúcu na svoje zavŕšenie.

Veľkú vinu na seba v tomto smere priťahujú tí ľudia, ktorí sa snažia vo svojej zmäkčilosti neprestajne šíriť princíp odpustenia s tým, že nútia zúčastnených zotrvávať v stave utláčania, ktorý minimálne v jednom z nich ubíja zdravú hrdosť a sebadôveru s nepriaznivým dopadom na zdravotný stav. Žiaľ, dochádza k tomu najmä v radoch kresťanských cirkví, ktoré v duchu Kristovej Lásky šíria o odpustení iba svoje obmedzené predstavy, čím sa nepreviňujú len voči ľuďom, ale i voči samotnému Kristovi, ktorého učenie nemalo s nespravodlivosťou nikdy nič spoločné, čo môžu veľmi ľahko pochopiť všetci znalci Nového zákona, ak však nie sú už príliš zaťažení strnulou dogmatikou svojej vierouky.

Prejavy vľúdnej podoby odpustenia tak, ako ich poznáme v súčasnosti, majú v medziľudských i partnerských vzťahoch samozrejme tiež svoje veľké opodstatnenie.

Treba si však uvedomiť, že majú svoje hranice, ktoré nesmú byť ľahkovážne prekračované spoliehaním sa na nekonečnú trpezlivosť, pretože nemiestna ústupčivosť by znamenala pestovanie chýb neukázneného partnera.

Tomáš Lajmon