Listáreň - InterrupciaPán Lajmon, akurát som dočítala Váš článok o interrupcii. Teraz je už asi zbytočné o tom hovoriť, ale ľutujem, že som sa k nemu nedostala skôr, aj keď možno predtým by na mňa nemal taký dosah a spravila by som to isté. Mam 10 dní po interrupcii a pociťujem nesmiernu ľútosť! Paradox je, že keď som mala malý zárodoček ešte v sebe, materinské city som neprežívala, no pociťujem ich teraz, keď je po všetkom! Nemala som pocit, že by som sa dokázala tešiť z toho dieťatka a nechcela som, aby vo mne 9 mesiacov rástlo s pocitom, že je nechcené. Myslím, že by to na ňom zanechalo nejaké stopy a aj keď to teraz možno vyznie ako alibizmus, nechcela som byť zodpovedná za nešťastnú ľudskú existenciu. Skutočnosť je ale taká, že teraz, keď už som „slobodná“, je mi to neskutočne ľúto a keby som mohla vrátiť čas späť, tak to spravím. Pred potratom som počítala aj s takýmito stavmi ľútosti... ale keď to zrazu preciťujete každým dňom, je to niečo iné. Zrazu sa mi zdá, že som si dostatočne nevážila ten malý zárodoček, čo som mala v sebe, a ukľudňovala som sa myšlienkou, že to malo iba 6 týždňov a že je to ešte malé. Mojím želaním je mať ešte jedno dieťatko; predstavujem si, čo budeme robiť a ako sa bude môj život ďalej uberať... Faktom ale je, že tehotná už nie som a som sama. Napísala som príhovor k duši dieťatka s dôverou, že si ho niekto prečíta. Ostávam s pozdravom Je mi to nesmierne ľúto a pokiaľ ešte blúdiš niekde vo vesmíre, želám Ti, nech nachádzaš rodičov, ktorí sa budú na Teba tešiť a ktorí Ťa budú mať radi hneď od počiatku. A pokiaľ by sa Ti chcelo počkať ešte na mňa, pokiaľ mi odpustíš, veľmi rada by som sa chcela s Tebou stretnúť a všetko napraviť... S láskou mama Milá pani, snáď práve preto ste museli urobiť v živote chybu, aby ste sa naučili ešte vrúcnejšie milovať život. Keď ste to však dokázali, buďte vďačná a štastná, pretože ste získali bohatstvo, bez ktorého by bol Váš „bezchybný“ život prázdny a chudobný. Teraz už túžite chrániť život, dávať mu lásku a obetavosť, a to je podstatné! Ďakujte za to z celej svojej duše a tento cit vďaky nenechajte ani na okamih zakaliť výčitkami či smútkom; na živote je totiž krásne to, že neexistuje ani jediná chyba, ktorá by nám neprinášala poučenie. Ak ho dokážeme nájsť, máme šancu pretvoriť túto chybu na vzácny dar, ktorý z nás urobí bohatších a hlbších ľudí. Prestaňte teda myslieť na to, čo stalo a celkom si odpustite! Myslite na lásku, ktorá vzplanula vo Vašom srdci v okamihu, keď ste precitli. Z nej čerpajte posilu a z nej buďte štastná, pretože v blízkosti lásky strácajú výčitky a ľútosť svoj zmysel. Táto láska potom vo Vás zažiari ako plameň osvetľujúci životnú cestu nielen Vám, ale celkom určite i duši, ktorá čakala na možnosť vstupu do malého telíčka. Nebuďte však smutná, keď to nebude také ľahké a nedokážete to ihneď. Odpustiť sebe samému je niekedy ťažšie ako odpustiť druhému najťažšiu chybu, ale musíme sa tomu postupne učiť tak, ako všetci duchovne veľkí ľudia, ktorí pomohli tejto Zemi. Potom sa snáď staneme pokornejšími a priblížime sa k pochopeniu hlavného zmyslu nášho života. V múdrom osudovom riadení sa často stáva, že do blízkosti matky sa za úcelom vtelenia priblíži taká duša, ktorá dobre pozná súčasné myslenie matky i to, že sa pravdepodobne postaví k prijatiu života zamietavo. Nie je to však zbytočné, ako by sa mohlo zdať, pretože týmto dáva duša nenarodeného dieťatka samotnej matke možnosť po učiť sa na vlastnej chybe v prežití ľútosti, a tým si ešte viac vážiť život. Keď toto matka dokáže, odmení tým dušu nenarodeného dieťatka, ktoré potom prežíva veľkú radosť z toho, že mohlo vlastnou obeťou lásky úspešne zavŕšiť svoju veľkú, hoci krátku životnú misiu. Duša zdržiavajúca sa vo Vašej blízkosti prišla najmä preto, aby Vám pomohla a možno si vo Vás pripravila pôdu na ďalší príchod. Teraz je štastná, že o tom viete a milujete život viac ako predtým. Preto žiaden smútok a hore hlavu... Aj v tomto prípade platí, že keď sa otočíme tvárou k slnku, tieň dopadá za nás. S úctivým pozdravom Tomáš Lajmon Odkaz na článok: Duchovné dôsledky interrupcie | |