Celok

Dnes produkuje naša civilizácia obrovské množstvo odpadu, ktorý by sme ani nemuseli. Namiesto vďaky prírode za jej dary, hádžeme jej odpadky do tváre. Čudná vďaka! Pritom kopec nezmyslov, ku ktorých kúpe sa motivujeme reklamami, vôbec nepotrebujeme. Mnohé použijeme iba pár krát a po skladovaní v skriniach a neskôr po pivniciach končia na smetisku. Ďalšiu kategóriu tvoria výrobky zabezpečujúce pohodlie a zábavu. No ilúzia, ktorú si takto vytvoríme, prekričí hlas svedomia iba na krátko a znovu musíme nájsť nové spôsoby únikov. A ako by to nestačilo, čoraz viacej vyrábame braky nízkej životnosti, a to len preto, aby sa obchodovalo a bol zabezpečený kolobeh peňazí. Zásoby ropy, uhlia a iných nerastných bohatstiev sa pri tomto tempe minú v priebehu pár desiatok rokov, cez to všetko ťažbu zvyšujeme. My a po nás potopa. Veď peňazí sa nenajeme, nenadýchneme, nenapijeme...

Možno si poviete, čo s tým ja urobím. Ako môžem zmeniť svet... Vedzte, že môžete. Veď celok sa skladá z jednotlivcov,tak ako more z kvapiek. A tá Vaša „kvapka“ sa môže pridať k vlne, ktorá ničí, alebo vode, ktorá prináša úžitok. Veď sme to my, kto tvorí svet, v ktorom žijeme. Naše myšlienky a činy sa pridávajú k celku a tvoria ho. Riaditeľ, manažér, obchodník, robotník, predavač, šofér, ... to som ja, ty, sused, známi, rodina... Nie je tu nikto iný – len my. A keď zmeníme seba, zmení sa aj celok. Vlastným príkladom môžeme zmeniť dokonca aj ľudí v svojom okolí a oni zase ďalších a ďalších. Veď sme jedna veľká rodina. Stačí ukázať, že je tu aj iná možnosť ako pridať sa k nevšímavému davu. A keď odstránime aj posledné kúsky vlastnej nelásky a sebectva, môže sa stať zázrak. Vtedy zistíme, že nie sme kvapkou, ale celým morom a nie je žiadne ja a ty, ale iba my. A vždy tak bolo, je a bude. Ak to necítime, môžu za to steny nelásky, ktoré sme si okolo seba zo strachu postavili. No ak ich zbúrame, staneme sa znovu celkom, plne vedomí si svojho dielu spoluúčasti. Je to úžasný zážitok. Niet väčšej radosti na svete.

Predstavte si, že ste na obrovskom koncerte vašej najobľúbenejšej hudobnej skupiny. Ak sú steny sebectva veľmi hrubé, možno ani žiadnu obľúbenú skupinu nemáte, no ak z väzniacich stien čo to zbúrate, vaša radosť z hudby bude úmerne tomu narastať. A ak klamlivé steny ega padnú úplne, stane sa čosi nevypovedateľné. Už nebude vy a oni, ale budete prežívať radosť všetkých. Budete súčasne každým jedným z radujúcich sa divákov. A nielen to, ale aj hrajúcimi muzikantmi, spevákom, zvukárom... Moment návalu radosti vo Vás spôsobí, že spevák zaspieva krajšie ako doposiaľ – on totiž Vašu radosť pocíti – veď už nie sú žiadne hranice, ktoré by ju zastavili. Viete si predstaviť tú obrovskú radosť, keď sa zráta radosť všetkých zúčastnených? Už nikdy nebudete chcieť žiť sám pre seba, verte. Už nikdy nezahodíte odpady na zem, lebo je to pohodlnejšie, alebo prázdnu plastovú fľašu v lese. Lebo všetko bude vaše a nič vám nebude už viac ľahostajné.

Prevzaté z www.poznanie.sk