Pravý zmysel Božích Prikázaní

Väčšina ľudí, hľadajúcich duchovné hodnoty, nedokáže pochopiť, aký je vlastne pravý zmysel Božích Prikázaní, ktoré môžeme nazvať aj základnými princípmi harmonického medziľudského spolužitia. Presnejšie povedané, ľudia nedokážu pochopiť, prečo im Stvoriteľ dal „obmedzujúce“ nariadenia, keď Jeho Láska je predsa neobmedzená a nekonečná. Vidia v tom protirečenie, a preto tápu v prepadlisku vlastných pochybností o dokonalosti tohto aktu, až kým v ňom nakoniec od vyčerpania neustrnú. Vznešený význam Božích Prikázaní začnú potom pre svoje nepochopenie ostro spochybňovať aj v očiach svojich blízkych, považujúc ich len za súhrn nariadení, vhodných pre duchovne menej zrelých jednotlivcov, ktorí „príkazy a zákazy“ ešte potrebujú preto, lebo nie sú schopní sami dobrovoľne a slobodne rozhodnúť o svojom osude.

Ak sa chceme jednoducho a bez kŕčovitého úsilia priblížiť k pochopeniu pravého zámeru Božích Prikázaní v našom živote, predstavme si nasledujúci príklad: Stojíme neďaleko cesty, po ktorej bude prechádzať cyklista vysokou rýchlosťou s dôverou, že cesta neskrýva žiadne nebezpečenstvo.

Zo svojho miesta však vidíme, že cesta skrýva nebezpečenstvo – otvorený kanál, hroziaci spôsobiť nič netušiacemu cyklistovi vážny pád.

Čo v takejto situácii urobíme, aby sme sa zachovali správne? Budeme stáť, mlčky sa prizerajúc hroziacemu pádu, alebo sa rozhodneme nič netušiaceho cyklistu pred pádom varovať?

Je takmer isté, že ak sa budeme chcieť zachovať múdro a ľudsky, bude našou morálnou povinnosťou varovať ho, aby dokázal ešte včas zabrzdiťa tak sa vyhol bolestnému pádu.

Keby sme však na základe tejto pohnútky zvolali na cyklistu „Stoj!“ alebo „Brzdi!“, bolo by možné takéto konanie považovať za obmedzovanie jeho slobody, alebo by sa v ňom odzrkadľovala láska a ochota pomôcť?

Odpoveď na túto otázku si môžeme určite ušetriť, pretože vo svojom najhlbšom vnútri zreteľne cítime, čo je správne.

Uvedomme si však, že tak, ako vo vyššie uvedenom príklade my pozorujeme ohrozeného cyklistu i vážne nebezpečenstvo, ktorému je vystavený, tak Stvoriteľ „pozoruje“ nás, ľudí, vystavených taktiež mnohým osudovým nebezpečenstvám. Aby sme im nemuseli podľahnúť, prípadne sa do nich ani nikdy nedostali, dáva nám vo svojej nepochopiteľnej láske na životnú cestu nevyhnutné varovné výstrahy v podobe svojich dokonalých Prikázaní. Ale len preto! Keby nám nechcel pomôcť a uľahčiť našu životnú cestu, nechal by nás pokojne napredovať v ústrety bolestivým pádom.

Prečo sme teda nevďační a ešte sa opovažujeme obviňovať Ho z toho, že nás tým duchovne obmedzuje a spútava? A napokon, ako by asi v našich očiach vyzeral spomínaný cyklista, keby nás za ochotu poskytnúť mu pomoc podozrieval z obmedzovania slobody?

Ešte iný príklad - Ak lekár diagnostikuje pacientovi vážne ochorenie spôsobené napr. nesprávnou životosprávou a pod., previňuje sa lekár, keď s láskavým tónom poukáže na nutné zmeny? Predsa v poukázaní na určité múdre pravidlá sa prejaví tá najvyššia Láska a pomocná ruka, ktorá vedie k odvráteniu ďalšieho nebezpečenstva u dotyčného.

Prečo sme teda nevďační a ešte sa často opovažujeme obviňovať Stvoriteľa z toho, že nás takto duchovne obmedzuje a spútava? Spomeňme si, ako často repceme a zlorečíme, keď sa niečo nedarí podľa našej vôle - pýtame sa však na Vôľu Najvyššieho? A naopak, ako by asi v našich očiach vyzeral spomínaný cyklista, keby nás za ochotu poskytnúť mu pomoc podozrieval z obmedzovania slobody?

Ak obsah týchto, ale i tisícok ďalších príkladov z nášho života správne pochopíme, zreteľne nám z neho vyplynie poznanie toho, že Božie Prikázania nie sú v skutočnosti ničím iným, než dobre mienenými radami, ktorými sa musíme riadiť, ak chceme bezpečne dôjsť do cieľa našej životnej cesty. Ale pozor, len ak to chceme! Záleží na nás, ako sa rozhodneme, no s každým rozhodnutím je neoddeliteľne spojená zodpovednosť, ktorá nám vždy prinesie následky, primerané tomuto rozhodnutiu.

Ak chceme poznanie o pravom zmysle Božích Prikázaní ešte viac prehĺbiť, uvedomme si ešte aj to, že v období, keď boli ľuďom prinesené po prvýkrát, sa v Svetlých úrovniach Stvorenia s dôverou očakávalo, že človek ich aj správne pochopí a prijme ako ničím nenahraditaľné životné ukazovatele. To sa však nestalo, pretože namiesto rozvinutia práveho cítenia sa u ľudí nechcene rozvinuld chladný ľudský rozum, obmedzený iba na strnule chápanie pozemských dejov.

Rozumovo a strnulo boli teda prijaté i rady a prikázania, pochádzajúce z Výšin. Vezmime za príklad trebárs obsah piateho prikázania „Nezabiješ!“. Toto Prikázanie nikdy nemalo byť chápané len v tom zmysle, že človek by sa mal vyhýbať zabíjaniu, ale predovšetkým v tom zmysle, že človek mal za každých okolností podporovať a zušľachťovať každú formu čistého života, ale aj ľudské hodnoty a cnosti. Tieto v druhých zabíja ten, kto klame, ohovára, pošpiňuje na úkor svojho blížneho.

V prípade prikázania „Nepokradneš!“ sa človek nemal v pochopení a dodržaní prikázania upriamiť iba na pozemské statky, mal predovšetkým pochopiť hlbší zmysel aj tohto prikázania - ukradnúť niekomu zásluhy, česť, dobrú povesť, týmto smerom sa mal človek ubrať pri jeho naplňovaní.

Podobným spôsobom mal byť pochopený aj pravý význam ostatných Božích Prikázaní, ak mali spoločnosti priniesť pravý osoh. Mal to byť však človek, ktorý to mal vlastnou duchovnou námahou takto chápať. To by mu nakoniec prinieslo aj pravú radosť, vyplývajúcu z toho, že vlastným úsilím dokázal vo svojom živote pochopiť to podstatné.

Keďže túto základnú povinnosť ani za niekoľko tisícročí nedokázal splniť, a preto dodnes nepochopil ani pravý zmysel Božej Vôle, zoslal Stvoriteľ na Zem vo svojej veľkej láske ešte jednu pomoc, zakotvenú v siedmych nových Zákonoch, ktoré v súčasnosti tvoria spolu s desiatimi Prikázaniami nový, nedeliteľný celok sedemnástich Zákonov pre život na Zemi. Len vďaka tomu môže človek ešte uskutočniť duchovný vzostup, avšak len ten, ktorý sa s nimi oboznámi a dokáže ich vo svojom živote aj uplatniť.

Prichádza čas, kedy je nevyhnutné spoznať pravý zmysel týchto duchovných Zákonov i Božích Prikázaní, pretože iná cesta k ozdraveniu medziľudských vzťahov a záchrane našej planéty neexistuje. Najskôr je však potrebné začať ich chápať nadčasovo a celkom nezávisle od strnulých dogiem náboženských vykladov.

T.Lajmon