Čo možno ihneď zmeniť v spoločnosti - 1.časť

Zodpovedný vzťah k životu

Život na Zemi – nádherný, ničím nenahraditeľný dar. Smieť precitnúť k životu na Zemi je pre ľudského ducha nádhernou milosťou – darom, ktorý, poskytovaný Stvoriteľom človeku ako možnosť na dozrievanie, otvára mu týmto precitnutím – narodením vždy jedine cestu vpred, k pokroku vo všetkých smeroch vývoja vlastnej osobnosti.

Každý človek, narodený na Zemi, smie tak rozvíjať vlastnosti a schopnosti duchovného druhu, ktoré si na určitom stupni zrelosti prináša už obsiahnuté vo svojom ja.

Spojením ducha s telíčkom dieťaťa v tele budúcej mamičky nastáva medzi duchom a telom zväzok, ktorý sa má po celý nasledujúci život človeka pozitívne rozvíjať v harmonickom súzvuku týchto dvoch častí. Duch sa má naučiť zodpovedne a čo najschopnejším spôsobom ovládať telo. Telo, naopak, ako nádherný živý organizmus, má za úlohu poskytovať duchu oporu a ochranu pri jeho vedomom pôsobení na úrovni tejto hmoty, v pozemskom svete ľudskej spoločnosti. Od prvých chvíľ spojenia duchovného a telesného majú potom všetci najbližší (rodičia, súrodenci, príbuzní a všetci blízki známi) napomáhať k utváraniu čo možno najideálnejšieho spojenia týchto dvoch častí vyvíjajúceho sa malého človeka. V tomto ideálnom spojení je zakotvené:

1. Vytváranie čo najlepších podmienok pre zdravý a správny rast telesného organizmu, a to práve aj možnosťami, danými osobnými vláknami, ktoré môžu v niektorých prípadoch prinášať i rôzne druhy telesného postihnutia či nemoci.

2. Vytváranie čo najlepších podmienok pre postupné osvojovanie si a rozlišovanie duchovných vnemov, prenikajúcich cez nervovú sústavu k myšlienkovému vedomiu. Táto cesta spočíva predovšetkým v rozvoji citových schopností dieťaťa. Najlepšími podmienkami pre citový rozvoj je harmonické, láskyplné prostredie, ktoré v prvých mesiacoch a rokoch celkom zásadným spôsobom majú a musia vytvárať rodičia a hlavne matka dieťaťa predovšetkým svojou bezprostrednou účasťou.

Kladné pôsobenie mamičky dieťaťa na prvotné citové vnemy dieťaťa ako vnemy radosti, ochrany, bezpečia a nepretržite prítomnej pomáhajúcej lásky je počas obdobia prvého až tretieho roka jeho života takmer nezastupiteľné. Z neho sa potom môže neskôr odvíjať hlbší citový život dieťaťa, ktorý mu prináša vnem vzájomného rešpektu s druhými bytosťami, vnímanie spravodlivosti ako správneho a čistého konania, vnímanie možnosti pomáhať druhým a tým sa stávať čoraz užitočnejšou osobnosťou v spoločnosti na tejto hmotnej úrovni. Prirodzený rozvoj týchto vnemov vedie k rozvoju cností a je teda nevyhnutnou podmienkou správnej výchovy dieťaťa v období jeho rastu od 3 rokov. S pribúdajúcim vekom majú potom jednotlivé formy a podoby cností naberať stále viac na intenzite a konkretizovať sa v rozličných situáciách.

Treba, pochopiteľne, zdôrazniť, že všetko uvedené možno s pozitívnym výsledkom prebudiť k životu len dodržiavaním úplnej prirodzenosti v múdrom plynutí všetkých udalostí. Akýkoľvek neprimeraný nátlak, dril a bezduchý výcvik je nutné už vopred vylúčiť.

Správny vývoj je podmienený radostným prežívaním dieťaťa, ktorý má v jeho každodennom živote prevažovať. Požiadavky zo strany vychovávateľov na splnenie úloh majú byť teda prirodzene vyvážené harmonickým prostredím, v ktorom dieťa vníma ako pevný základ bezpečia predovšetkým láskyplnú spravodlivosť, ktorá nikdy nechýba na žiadnej rovine jej uplatňovania. Následne sa má k znalostiam dieťaťa ako nadstavba vedomého poznávania cností pridružiť stále väčšia znalosť Zákonov Stvorenia, pôsobiacich v prírode, vo vesmíre. Tieto Zákony majú byť dieťaťu priblížené s náhľadom na ideál toho, že i ľudská spoločnosť, ak chce nájsť tu na Zemi mier a pokrok, musí sa najskôr naučiť rešpektovať a ctiť si tieto múdre Zákony, ktoré sú v skutočnosti sformovanou časťou Tvorivej Vôle Boha. Vedenie k poznávaniu Boha ako prirodzeného východiska všetkého existujúceho života vo Stvorení sa má stať korunou rozvoja citových schopností ľudského ducha, pôsobiaceho v mladom tele, pozvoľna dozrievajúcom k svojej dospelosti.

Súčasne sa má v súlade so všetkým, čo sme uviedli, naplno podporovať zdravý rozvoj telesných síl mladého človeka. Zdravý telesný pohyb, uplatňovaný v rámci individuálnych schopností a možností, je najlepšou cestou k tomu. Jednostrannosť má byť však vylúčená. Rozvíjanie telesných schopností dieťaťa kvôli budúcemu povolaniu profesionálneho športovca možno na základe znalostí o Stvorení nazvať priam tragicky zhubným konaním.

Duch človeka má si sám za seba v dospelosti nájsť svoje miesto v spoločnosti. V súlade s prvotnou požiadavkou pri počiatočnom formovaní duchovnej iskry človeka v oblastiach duchovného domova – Raja má sa ľudský duch v jednotlivých etapách narodenia do hmoty vždy čoraz silnejšie usilovať za Svetlom, teda späť k výšinám duchovnej úrovne, v ktorej správne tuší miesto svojho večného života.

A práve pozemský život je ako nenahraditeľné obdobie dozrievania na ceste k duchovnému domovu nádherným darom, umožňujúcim dosiahnutie kľúčového pokroku na tejto ceste. Čas pozemského života má byť teda naplno a zodpovedne využitý s vedomím účinnej pomoci iným, ktorí tiež s vnútornou túžbou hľadajú cestu, smerujúcu k dosiahnutiu mystéria večného života vo Svetlom prežiarenej úrovni, nádherne krúžiacej vysoko nad tunajšou hmotnou úrovňou. Časom života na Zemi nesmie preto človek bezcitne mrhať!

V tomto smere práve cit človeka vedie a napomáha mu pri hľadaní zmysluplnosti životnej cesty na Zemi. Zmysluplnosti, v ktorej sa s bdelým a zodpovedným prežívaním prítomnosti spája i k výšinám Stvorenia upretý pohľad človeka – ľudského ducha, ktorý vie o svojom pokračujúcom putovaní, nadväzujúcom bezprostredne po odložení tohto pozemského telesného záhalu. Toto všetko má človek poznávať a prežívať úplne prirodzene, s vedomím toho, že terajší organizmus je preňho tu na Zemi neoceniteľným pomocníkom pri uplatňovaní úsilia o harmonický a spravodlivý život s druhými ľuďmi v hmotnom svete.

Na svoje dozrievanie na ceste k Svetlu potrebuje duch pre svoj plnohodnotný postup vpred na Zemi záhal pozemského tela. Zároveň však telo – telesný organizmus pre svoj kultivovaný a zdravý život nevyhnutne potrebuje čisté a dostatočne silné spojenie so svojím duchovným vnútrom. Spojené v pozemskom tele, nemôže sa tak zaobísť jedno bez druhého, ak má byť naplnený pravý zmysel ľudského života na Zemi.

Človek, ktorý to všetko poznáva a prijíma ako prirodzený, Bohom chcený vývoj svojej cesty, bude sa vždy zodpovedne starať o svoje telo a jeho zdravotný stav. Zároveň sa však bude trvalo usilovať o správne poznávanie citových impulzov svojho duchovného vnútra. Tieto impulzy bude tiež vedome prevádzať do pozemského konania – myslenia, hovorenia a činu. V pravom spojení ducha a tela stane sa potom pre iných nositeľom ušľachtilosti a čistoty tak vnútornej, ako aj vonkajšej.

Prevzaté z www.ao-institut.cz