Základné priblíženie pojmov

Svetlo – Stvoriteľ , Stvorenie , Ľudský duch

Svetlo–Prasvetlo, Stvoriteľ, Boh

Dokonalý, večný, sám seba obnovujúci Zdroj Sily, ktorý si nemožno ľudsky predstaviť v Jeho nezávislej bezbytostnosti. Ľudský duch však môže vytušiť Dokonalosť Stvoriteľa v Jeho Diele, vo Stvorení ľudského ducha.

Stvorenie - Dielo Stvoritela

Stvorenie ľudských duchov sa sformovalo z Božieho vyžarovania a je ako Dielo ohraničené. Svojou rozlohou a usporiadaním úrovní je však ako celok nepredstaviteľne veľké. Prasvetlo - Stvoriteľ, stojí mimo svojho Diela Stvorenia. Toto dokonalé Dielo je však závislé na Jeho nepretržitom vyžarovaní podobne, ako je príroda závislá na slnečnom žiarení.

Trvanie Stvorenia

Je závislé na stálom a pravidelne sa opakujúcom prílive Božieho vyžarovania do celého Stvorenia, ktoré udržujú a riadia samočinne pôsobiace Zákony Stvorenia. Tieto Zákony sú Vôľou Stvoriteľa, prejavujúcou sa v celom, stále sa rozvíjajúcom Stvorení. Ako nervové vlákna prenikajú všetkými úrovňami Stvorenia. Základným Zákonom vo Stvorení je Zákon pohybu, ktorý sa prejavuje ako dôsledok tlaku Božieho vyžarovania. Vyžarovanie však nie je Svetlo ani Zdroj, je len jeho prirodzeným prejavom a pôsobením.

Základný prehľad Stvorenia

Stvorenie má niekoľko základných úrovní s nespočetným množstvom sfér a oblastí. V tomto základnom rozdelení sa podľa stupňa ochladenia a vzdialenosti od Prasvetla rozprestiera:

PRADUCHOVNÁ ríša (čisto duchovné, prvotné Stvorenie – ľudské bytosti na obraz Boha)

DUCHOVNÁ ríša (duchovné Stvorenie – Raj, domov ľudského ducha)

BYTOSTNÁ ríša (bytostná úroveň – bytostné sily formujúce a oživujúce všetky druhy hmoty)

HMOTNÁ ríša (neskoršie Stvorenie slúžiace na vývoj človeka, pozostávajúce z dvoch rozdielnych druhov, z jemnohmotnej a hrubohmotnej časti inak tiež nazývaných JEMNOHMOTNOSŤ a HRUBOHMOTNOSŤ

Vysoko nad celým dielom Stvorenia sa vznáša Božia ríša, oblasť bezprostredného Božieho pôsobenia. Svojou rozlohou a čistotou sa vymyká pozemskej chápavosti. Aj táto Ríša je však od Stvoriteľa z pozemského pohľadu nepredstaviteľne vzdialená.

Ľudský duch, jeho domov, pôvod a východisko

Domovom ľudského ducha je Duchovná ríša, inak nazývaná Raj. Možnosť vývoja poskytujú ľudskému duchu hmotné úrovne. Ako vedomý tvor vo Stvorení má svoj pôvod v najspodnejšej časti Duchovnej ríše (v oblasti duchovných zárodkov), z čoho je odvodené aj jeho pomenovanie. Pozostáva z duchovného jadra (duchovnej iskry) a jeho záhalov. Prirodzeným pôsobením Božích Zákonov táto nevedomá duchovná iskra, žhavená túžbou po sebauvedomení, v určitom období zostúpila z najspodnejšej časti Duchovnej ríše, aby putovala cez Bytostnú ríšu smerom dolu, do rozľahlých oblastí hmotných úrovní. Tento zostup za účelom vývoja je známy ako „vyhnanie z Raja“. Duchovná iskra klesla kvôli silnejšiemu prežiareniu, spejúcemu k jej sformovaniu do podoby duchovného plameňa - plne vedomého ľudského ducha. Toto silnejšie prežiarenie spôsobuje tlak rôznorodých prežití. Tým je človeku umožnený vývoj od duchovne nevedomej iskry až k nadobudnutiu plného sebauvedomenia, zrelej a plnohodnotnej podoby ľudského ducha. Vyvinutý ľudský duch sa potom smie vrátiť späť do Duchovnej ríše, nie však do spodnej časti duchovných zárodkov, ale do vyšších oblastí večného a vedomého duchovného pôsobenia. Tie sa rozprestierajú nad úrovňou duchovných zárodkov.

Ľudský duch – jeho prejav

Ľudský duch sa prejavuje vo všetkých úrovniach Stvorenia prostredníctvom citu. Jedine na Zemi používa okrem citu pomocníka v podobe rozumu, ktorý mu v najhrubšej hmote uľahčuje cestu plnohodnotného dozrievania. Cit, tvoriaci jadro všetkých duchovných a duševných schopností ľudského ducha, sa prejavuje cítením. Rozum je naopak produktom mozgovej činnosti a tvorí premostenie k plnohodnotnému pohybu človeka v najhrubšej hmote na Zemi.

Cit a citová činnosť

Cit sa prejavuje vrodeným darom Stvoriteľa - túžbou po Svetle. Táto túžba ho neustále tlačí a nabáda k pohybu. Kormidlom tohto pohybu je chcenie človeka. Spojením týchto kvalít vzniká cítenie. Vrodená túžba ukazuje ľudskému duchu cestu smerom za Svetlom, do blízkosti Božieho pôsobenia. Núti ho hýbať sa. Pre svoj pohyb a formovanie používa základný, stavebný materiál v podobe neutrálnej duchovnej sily, prúdiacej celým Stvorením. Touto silou formuje buď ušľachtilé, svetlé formy, alebo formy nesprávneho princípu, princípu zla. Správne svetlé - pozitívne formovanie sa prejavuje dobroprajnosťou, úprimnosťou, srdečnosťou, pravdovravnosťou, spolupatričnosťou, láskavosťou... Nesprávne temné - negatívne formovanie sa prejavuje nenávisťou, závisťou, zlobou, klamstvom, zlým chcením, zákernosťou...

Rozum a rozumová činnosť

Činnosť predného mozgu človeka sa prejavuje prostredníctvom rozumu. Správne usmerňovaná mozgová činnosť je pre ľudského ducha v hmotnej úrovni veľmi dôležitá, pretože rozum má Stvoriteľom predurčené pole pôsobnosti práve v úrovni najhrubšej hmoty – na Zemi. Keď ľudský duch po pozemskej púti opúšťa svoje fyzické telo, jeho smrťou zaniká aj produkt mozgovej činnosti – rozum. V súčasnosti prevládajúca jednostranná mozgová činnosť človeka na Zemi zapríčinila zmätok v harmonickom spolupôsobení citu a rozumu, čo sa nakoniec prejavilo v duchovnom úpadku ľudstva. Pestovaním rozumu nakoniec vzniklo dedičné zlo (dedičný hriech). Zosilneným účinkom Zákonov Stvorenia bude táto disharmónia odstránená. Dnešný prepestovaný rozum človeka sa tomuto tlaku nakoniec podriadi a bude duchu na Zemi slúžiť.

Vaša redakcia