Slovensko z pohľadu hlbších súvislostí(II.časť)
V pomerne zaostalom spôsobe rodinného i celoštátneho života (života obcí) znamená otec veľmi mnoho a zdá sa, že zastáva úlohu vedúcu. Mužskému rodu sa dáva prednosť práve preto, že určitá neha a citlivuškárstvo smerujú k ženskosti - a s touto mäkkosťou sa spája značná hrubosť, ktorá je miernená práve ženským vplyvom. Tento vplyv leží v "bytostnom", v samom "bytí", inak nie je žena vedúca, tak ako u zvierat, u nižšieho bytostného, je ženský živel podriadený mužskému. Preto je slovenská žena veľkou zbožňovateľkou mužskej sily, muž sa tiež považuje "pánom", má však zároveň živý pocit byť nutným ochrancom ženy. Tento vonkajší stav nevylučuje možnosť toho, aby žena, ako jemnejšia a citovejšia časť, nemala skutočné vedenie - a muži, aj keď radi uplatňujú zdanie opaku tohto stavu, ochotne sa tomuto ženskému vplyvu podriaďujú, bez toho, aby si to priznávali. Už v dávnych časoch bola žena vedúca preto, že bola schopná prijímať "z druhej strany" posolstvo, podnet a vedenie a týmito "schopnosťami" obdarená zostala vedúca stále, bez ohľadu na mužskú dravosť, a to aj vtedy, keď "učení vodcovia", majúci vždy spojenie s vyššími svetmi Večnosti, boli stiahnutí späť a kedy si ľudstvo malo vládnuť samo. A v tejto dobe, keď nastáva koniec, ktorý znamená počiatok, v ktorom všetky ľudské osudy sa nutne v kruhu uzavrieť musia vo veľkom dianí, kedy koniec sa musí začiatku podrobiť, kedy Bohom zoslaný vodca na zemi prebýval - ktorého potom luciferom poslaný "vodca" mohol vyradiť len preto, že ľudstvo zlyhalo - môžu práve také národy ako Slováci, mnohým iným národom ísť príkladom naproti. Nechcú sami viesť, ako napríklad Česi, ktorí majú napríklad veľkú túžbu po moci; chcú byť vedení. A kedže protiklady sa priťahujú, majú Slováci i živelnú túžbu po slobode. Vlastnosti dlhodobého putovania pastierskeho národa nie sú ešte prekonané, taktiež nie u roľníkov (ide väčšinou o chovateľov dobytka, teda o pastierov, u ktorých ovce a kozy sú hlavným zdrojom obživy). Preto môže národ prapôvodný, akým je národ slovenský, zastávať "v duchovnom", nie však v rozumovom smere, vedúce miesto. (Prekážajú mu v tom však skutočnosti, že lipne príliš na bytostnom). Ako všetky údolia Slovenska sa otvárajú k juhu a ako jeho vody cez mnohé okľuky prúdia na juh (žiadny prameň vo vnútri hraníc nesmeruje na sever), tak slovenský človek sa nutne musí zahľadieť k juhu, k slnku, k duchovnému Svetlu! Sever je mu neprirodzeným a odporuje všetkému jemu cíteniu, preto musí tiež stále proti severu bojovať - a tiež vždy bojoval - Sever je mu znamením! K juhu vedie celý život Slovenska, na severe sú jeho najvyššie hory a najpríkrejšie skaly, vysoké vrchy a uzavierajú ich! "Noc" severu má byť tak odlúčená od tejto zeme a tohto ľudu a s pomocou Najvyššieho sa tak stane! Avšak k Čiernemu moru prúdia vody vo veľkých tokoch, ktoré sa rútia z vrcholkov tejto zeme - nebezpečenstvo je veľké a pomôcť treba - ! Láska je hlavným tepom Slovenska - avšak láska k zemi a k čisto pozemskému musí byť u tohto národa premenená, pretvorená k láske k duchovnému, láska napĺňa celý národ - láskou je uňho všetko! Bojuje o svoju lásku a možno ho tiež len láskou zasa získať. Ťažko je však tento ľud ohrozený: na juhu je národ, ktorý prepadol temným láskam a na severe je noc! Tak musí Slovensko, pyšné na svoj horalský pôvod a svoju svojráznosť, tvrdo bojovať o slobodný prejav svojej vôle. Vždy bolo neslobodné a stávalo sa ľahkou korisťou bezohľadných a vychytralých susedov - cez to sa stane práve tento odveký zápas veľkou jeho pomocou pre boj o duchovnú slobodu, pre obrat jeho lásky k Božskému, k Pravde! Mnoho duší tohto národa je pripravených prijať do seba všetko veľké, ušľachtilé a krásne - veľkým je Slovák vždy nadšený! - a to leží v celej jeho tvrdej povahe. Miluje pokoj a mier a predsa je tvrdým bojovníkom, jeho znakom je láska, lebo aj jeho zem oplýva láskou. Láska je mu slnkom, len láskou možno si ho získať - inak je plný odporu a protivenstva! V duši slovenského ľudu sú mnohé poklady, ktoré budú vyzdvihnuté (ako v slovenských horách). Svojim tvarom Slovensko pripomína húsenicu, z ktorej vychádza motýľ! V novembri 1946 napísal Herrmann Wenng, spisovateľ a maliar, žijúci v blízkosti Abd-ru-shina. čítať článok Slovensko z pohľadu hlbších súvislostí I.časť | |