Laila

Bol večer. Princezná Laila ležala vo svojej striebornej posteli a myslela na uplynulý deň. Dnešný deň bol taký krásny... Laila mala narodeniny. Od rána prichádzalo do zámku mnoho návštev. Ľudia v kráľovstve mali princeznú veľmi radi a chceli ju v deň jej narodenín potešiť. Aj zo susedných kráľovstiev pricválali poslovia s darmi a želaniami. Koľko krásnych vecí dnes princezná Laila dostala a koľko úprimných slov si vypočula... Teraz sa však v mysli najčastejšie vracala k starenke, ktorá jej k narodeninám priniesla zvláštny kvet. Laila sa pozrela na nočný stolík, ani v noci sa nechcela odlúčiť od tohto vzácneho daru. Po koľkýkrát si už pripomenula chvíľu, keď sa na ňu starenka zahľadela žiarivo modrými očami a riekla:

„Princezná, prajem vám, aby ste boli ako tento kvet,“ a podala jej biely puk na dlhej stonke s niekoľkými listami. Laila taký puk ešte nikdy nevidela. Bol veľký a pritom nežný a krehký. Aký kvet z neho asi vykvitne? A čo to znamená, že má byť ako on?

„Musí to byť niečo veľmi krásne – byť ako tento kvet,“ pomyslela si Laila, „pretože tá starenka bola úplne iná ako ostatní ľudia.“ Keď jej Laila podala ruku, pocítila veľký príliv radosti. Od ženy k nej totiž prúdilo niečo, čo Laila nedokázala pomenovať: bolo to ako jemný chladivý vánok, veľmi osviežujúce a posilňujúce... Najradšej by tú pani držala za ruku a hľadela jej do očí celý deň. Rada by sa od nej dozvedela, čo je to za zvláštny, príjemný vánok, ale kým stačila prehovoriť, starenka odišla a stratila sa medzi ostatnými návštevami. Laile sa potom zdalo, akoby ten chladivý vánok cítila i v okolí puku, preto ju tak priťahoval a chcela ho mať stále nablízku.

Kľakla si vo svojej belostnej nočnej košeli, ktorá vyzerala ako prekrásne šaty, k nočnému stolíku, aby bola pri puku ešte bližšie. Čo jej len svojím tvarom pripomína? Laila priložila ruky dlaňami k sebe. Áno, puk jej pripomína zopnuté ruky. Pozdvihla svoje zopnuté dlane vyššie, aby sa čo najviac podobali kvetu.

Jej vnútro naplnila túžba po chladivom vánku a jej pery sformovali prosbu:

„Prosím, nech sa i mňa smie dotknúť tento chladivý osviežujúci prúd.“ Zároveň však Laila uzrela samu seba, aká je v porovnaní s bielym pukom nedokonalá. Všetky jej chyby a necnosti sa jej náhle vynorili pred očami. Napriek tomu sa však zaradovala:

„Už to chápem, mám sa tomuto kvetu podobať v jeho čistote.“ Objavil sa však tieň pochybností: „Dokážem sa ale zbaviť svojich chýb?“ Laila opäť zopäla ruky: „Neviem, odkiaľ prichádza prúd občerstvujúcej čistoty, ale prosím o pomoc, prosím o silu, aby som sa dokázala zbaviť všetkého zlého, aby som bola čistá ako tento kvet.“ Laila zacítila nádhernú vôňu a svojím vnútorným zrakom uzrela bielo odetú pani, podávajúcu jej obidve ruky na pomoc.

„Laila, som tvoja duchovná pomocnica a mám veľkú radosť z cesty, ktorú si si vybrala. Kvet, ktorý máš pred sebou, sa volá ľalia a je kvetom čistoty. Je pre pozemské ženy pozdravom z výšin, z Ostrova ľalií. Z výšin prúdi k Zemi chladivá čistota a na tvoju prosbu teraz prúdi aj k tebe. Prinesie ti posilu na ceste, aby si sa ľahšie dokázala zbaviť svojich chýb. Tak ako ti ľaliový púčik môže pripomenúť dlane, zopnuté k modlitbe, môže ti kvet ľalie, keď sa rozvinie, pripomenúť ušľachtilý kalich.

Každé dievča a žena sa má stať takým kalichom – čistou nádobou – aby prostredníctvom nej mohla čistota opäť zakotviť na Zemi. Laila, vytrvaj na svojej ceste, buď vzorom pre všetky dievčatá a ženy v kráľovstve, dávaj im svoju túžbu po čistote, aby sa Zem mohla konečne začať uzdravovať.“

Laila ešte dlho kľačala so zopnutými rukami a v ušiach jej doznievali nádherné slová. Jej duša prekypovala radosťou a vďačnosťou za to, čo práve smela prežiť.

„Ďakujem, ďakujem,“ šepkala.

V tú noc Laila nemohla zaspať, bola veľmi rozrušená, no ráno vstala svieža a oddýchnutá. Zo všetkého najskôr zopla ruky a vrúcne ďakovala za pomoc, ktorá jej bola darovaná. Princezná bola na seba prísna a dôsledne dbala na to, aby napravila všetky svoje chyby, ktoré jej boli v deň narodenín ukázané. Bolo to ľahké, pretože Laila zo všetkého najviac túžila po tom, aby smela pomáhať iným dievčatám a ženám tak, ako starenka so žiarivými modrými očami pomohla jej.

O niekoľko dní sa ľaliový puk jemne roztvoril a vytvoril prekrásny kalich. Aj princezná Laila sa už stala čistou nádobou, do ktorej mohla prichádzať oživujúca sila. Ľaliový kvet sa rozvíjal ďalej, kým sa jeho tvar nestal miskou ušľachtilého tvaru.

Rovnako Laila odovzdávala osviežujúcu chladivú silu a túžbu po čistote všetkým dievčatám a ženám okolo seba. Dievčatá a ženy v kráľovstve začali vďaka nej opäť nachádzať svoju čistú ženskosť a muži sa pri pohľade na ne stávali odvážnymi a odhodlanými rytiermi Svetla.

Kráľovstvo na nepoznanie skrásnelo usilovnou prácou ľudí, túžiacich po Čistote a po Svetle. Medzi ľuďmi zavládla láska a harmónia a v záhradách vysadili ako trvalú pripomienku mnoho kvetov čistoty – ľalií.

Prevzaté z www.os-obroda.cz