Duchovné, nespoznané príčiny nemocí

(I.časť)

V súčasnosti sa čoraz častejšie rozpráva o tzv. duševných príčinách nemocí. Informácie, ovplyvňujúce verejnú mienku v tomto smere, však nie sú dostačujúce, pretože prevažnej väčšine liečiteľov a lekárov chýba schopnosť hlbšie vniknúť do podstaty osudového diania ľudského života a spolu s tým chýba i to najdôležitejšie – nevyhnutné zohľadnenie všetkých možných príčin, vedúcich k vzniku zdravotného problému. Mnoho diagnostických posudkov, osobujúcich si výsadu neomylnosti a zodpovedného prístupu preto muselo neraz zlyhať a zviesť ľudí, hľadajúcich pomoc, na scestie zmätkov, sebaklamu a nedôvery v možnosť skutočnej pomoci.

Aby sme sa mohli vyhnúť takémuto prežívaniu, objasnime si prítomnosť niektorých zdravotných problémov spoznaním pravej príčiny ich vzniku.

1. Nepriechodnosť životnej sily

Jednou z najčastejších príčin vzniku zdravotného problému je neschopnosť človeka trvalo prijímať oživujúcu životnú silu, neprestajne pulzujúcu Stvorením. Aby sme obsahu tejto myšlienky ľahšie porozumeli, uvedomme si, čo sa stane s autom, keď sa mu v dôsledku veľmi zlého technického stavu nedostáva dostatočné množstvo paliva do motoru. Dokáže vtedy plnohodnotne fungovať, alebo je nepoužiteľné?

Odpoveď je každému dobre známa, obzvlášť však tomu, kto sám prežil takúto situáciu. Auto je nepojazdné, pretože obmedzený prísun pohonnej hmoty nedokáže uviesť do činnosti jeho jednotlivé časti. A to platí aj v prípade, že auto je technicky veľmi dobre skonštruované a má všetky predpoklady na dlhodobé uplatnenie.

Podobne je to aj s nami a naším telom. Nech by už bolo akokoľvek fyziologicky vyvinuté, bez dostatočného prísunu životnej sily, uvádzajúcej do činnosti jeho jednotlivé časti, muselo by nevyhnutne chorľavieť a ľahko by mohlo nastať zoslabenie či zlyhanie niektorej z jeho funkcií. Len vďaka trvalému prísunu životnej sily možno udržať funkcie jednotlivých orgánov v harmonickej činnosti, podporujúc tým výkonnosť celého tela.

Samotné obmedzenie prílivu životnej sily však nikdy nie je náhodné, ale je spôsobené najmä jej nepriechodnosťou hlbšími zložkami našej osobnosti, predovšetkým naším duševným telom. Tento dej vyvoláva hromadenie tlaku, následne vytvárajúceho zodpovedajúce účinky. V našom prípade teda zdravotné ochorenie, ktoré v dôsledku toho vznikne vždy na tom mieste nášho tela, ktoré bolo energeticky najviac zablokované.

Vlastná podstata obmedzenia prílivu životnej sily môže vzniknúť z viacerých dôvodov, no najčastejší z nich spočíva najmä v neschopnosti postihnutého človeka odovzdávať príliv životnej sily ďalej, a to dobrovoľným konaním šľachetných skutkov. Preto len tam, kde trpiaci človek nepodlieha pocitom sebaľútosti a hľadá cestu, ako byť užitočný pre druhých, vytvárajú sa aj podmienky na návrat zdravia. Chamtivosť, závisť či iné city neprajníctva ešte väčšmi upevňujú blok v prijímaní životnej sily, čím ťažký zdravotný stav komplikujú.

Životná sila, o ktorej je reč je v skutočnosti čistou energiou, ktorá prúdi celým vesmírom z Vysokých úrovní Stvorenia. Podobne, ako telesný aparát potrebuje vzduch i potravu, podobne i duševné a duchovné zložky prijímajú „potravu“ z neviditeľnej, ale všetko prestupujúcej neutrálnej Sily, prúdiacej z Výšin /na stránkach časopisu budeme v časti o „Zákonoch Stvorenia“ postupne písať aj o tejto čistej a neutrálnej duchovnej energii/.

2. Vplyv karmického pôsobenia

Všetko, čo vykonáme zo slobodného rozhodnutia, sa k nám samým nakoniec v určitej podobe znásobené vráti. V tom sa uplatňuje napĺňanie Spravodlivosti, v súčasnosti nazývanej aj vplyv karmického pôsobenia.

Z dlhodobého hľadiska sa tento vplyv prejavuje tým, že človek musí v súčasnom pozemskom živote prežívať aj následky činov, ktorých sa dopustil v niektorom zo svojich predchádzajúcich pozemských životov.

Radosť z dobre slúžiaceho zdravia je preto vplyvom karmického pôsobenia dopriata iba tomu, kto sa sám snažil v duchu nezištnej lásky pomáhať druhým. Tým bude môcť byť aj naďalej užitočným človekom, šíriacim vzor ľudskosti aj medzi ostatnými bez toho, aby si dobrý zdravotný stav umelo vynucoval.

Neochota a odopretie pomoci v núdzi však vyvoláva opačný druh následkov. Človek, ktorý sa správal bezcharakterne, musí prežívať bolesť na vlastnom tele, aby precítením situácie trpiaceho človeka, ktorým predtým opovrhol, sám pochopil svoju bezcitnosť a dopracoval sa k vnútornej premene. Vzaté do dôsledkov, utrpenie takého človeka nie je žiadnym trestom, ale účinným a múdrym výchovným prostriedkom, ktorý mu z dlhodobého hľadiska, aj napriek bolesti, nesmierne pomáha duchovne sa dostať správnym smerom vpred.

V pochopení tohto deja spočíva aj kľúč k objasneniu zdanlivo nepochopiteľných osudových rán, neúprosne zasahujúcich niektorých ľudí. Ak sa na napríklad na narodenie zdravotne postihnutého dieťaťa pozrieme v duchu poznania spravodlivého vplyvu karmického pôsobenia, potom si prestaneme myslieť, že neexistuje Spravodlivosť, alebo že utrpením nevinného človeka si Stvoriteľ vyberá paušálnu daň od ľudí za odpustenie hriechov.

Pochopíme, že duch takto trpiaceho dieťaťa si môže dopredu „vybrať“ postihnuté telo napríklad preto, lebo počas predchádzajúceho pozemského života odopieral pomoc ostatným v jednostrannej domnienke, že každý trpí pre svoje vlastné previnenie, a preto si pomoc za žiadnych okolností nezaslúži.

Pritom si však neuvedomil, že jediným spôsobom účinnej pomoci bolo v mnohých prípadoch preukázanie práve toho, čo im samým kedysi chýbalo – skutku obetavej pomoci, prejavenej niekedy len jednoduchým milosrdným činom človeka.

Do ťažko postihnutého fyzického tela sa tiež môže narodiť aj duch človeka, ktorý svoju predchádzajúcu pozemskú inkarnáciu ukončil vlastným siahnutím si na život. Ak tento skutok nebol iba chvíľkovým psychickým skratom, ale následkom silného sklonu k sebapoškodzovaniu, ktorý v sebe prechovával dlhšiu dobu, narodí sa do takéhoto tela, aby bol pred skutkom podobného druhu chránený.

Následok karmického pôsobenia v podobe narodenia sa do postihnutého tela môže byť však prirodzene vyvolaný aj mnohými úplne inými príčinami, a preto je v záujme zachovania spravodlivého prístupu nevyhnutné pristupovať ku každému konkrétnemu prípadu ľudského utrpenia individuálne, predovšetkým s najvyšším úsilím o vnútorné spolucítenie. Len tým bude možné nadobudnúť objektívny pohľad a skutočne hmotne i duchovne pomôcť.

3. Prípravná príčina nemoci

V tomto prípade nie je vznik nemoci spôsobený vlastným previnením sa, ktoré je potrebné odčiniť, ale jej dobrovoľným prijatím s cieľom duchovnej prípravy na splnenie určitej životnej úlohy.

Aby sme tejto myšlienke ľahšie porozumeli, vcíťme sa do životnej cesty človeka, ktorý má svoj život naplniť pomáhaním na miestach, kde sa bude denne stretávať s trpiacimi. Dokázal by ich pochopiť a dostatočne s nimi súcitiť, keby utrpenie a bolesť nikdy predtým aspoň na nejaký čas sám neprežíval?

Vo väčšine prípadov je to nemožné, pretože dnešný človek sa už len málokedy dokáže súcitne naladiť bez podporného popudu. Vlastným prežívaním utrpenia sa mu však budúca túžba pomáhať ostatným vryje hlboko do ducha a duše a napokon v splnení svojej dlhodobej úlohy bude môcť byť príkladom takého zodpovedného prístupu, ktorý môže priniesť u daného postihnutia či nemoci prenikavú zmenu v celkovom prístupe ľudskej spoločnosti.

Obdobou tohto prípadu môže byť napríklad aj príprava človeka na nasledujúci život so zdravotne postihnutým partnerom. A to bez ohľadu na to, či je postihnutie vrodené, alebo bude nadobudnuté počas spolužitia. Čo by sa však stalo, keby nemoc, prichádzajúca z takýchto prípravných príčin, nebola pokorne prijatá a namiesto toho by sa dotyčný rúhal Bohu za Jeho nespravodlivosť? Vzťah by musel byť ochudobnený o hĺbku, a preto by nakoniec strácal aj svoj význam. Schopnosť správne sa v tejto situácii zorientovať by sa však musela stať prameňom vďačnosti Stvoriteľovi za Jeho dokonalú prozreteľnú Lásku.

Tomáš Lajmon

pokračovanie článku Duchovné, nespoznané príčiny nemocí II.časť