Zákony Stvorenia

„Len ten ľudský duch, ktorý stojí jasne a bdelo vo Stvorení, pozná jeho Zákony, podriadi sa im v myslení i konaní, ten je Bohu milý, pretože spĺňa účel svojho bytia, ktorý má každý ľudský duch vo Stvorení.“

Takzvaný „onen svet“ sa nesmie zamieňať za vytúžený raj, ktorý je čisto duchovný. Pod pojmom duchovný sa však nemá rozumieť „myšlienkový“, pretože duchovné je podstata, práve tak ako je podstatou bytostné aj hmotné. Tejto jemnohmotnosti sa teraz hovorí jednoducho onen svet, pretože je za hranicou pozemskej možnosti videnia. Hrubohmotnosť je však tento svet, všetko to pozemské, čo je viditeľné našim pozemským očiam na základe rovnakého druhu.

Človek by si mal odvyknúť, aby veci jemu neviditeľné považoval aj za nepochopiteľné a neprirodzené. Všetko je prirodzené, dokonca aj takzvaný onen svet, ktorého úrovne sa riadia podľa zákona tiaže podobne, ako od tohto sveta ešte veľmi vzdialený Raj.

Ako je tu na Zemi naše hrubohmotné telo citlivé voči svojmu okoliu rovnorodého druhu a ktoré preto môže vidieť, počuť a nahmatať presne tak, ako je to aj v tých častiach Stvorenia, ktorých podstata sa nepodobá našej. Jemnohmotný človek v takzvanom onom svete nahmatá, počuje a vidí len svoje rovnorodé jemnohmotné okolie, vyššie nad ním duchovný človek môže opäť pociťovať len svoje duchovné okolie.

Tak sa stáva, že niektorý obyvateľ Zeme tu i tam vidí a začuje už aj jemnohmotnosť svojím jemnohmotným telom, ktoré predsa má v sebe, ešte skôr, ako sa odlúči od hrubohmotného tela smrťou. V tom nie je vôbec nič neprirodzené.

Popri zákone tiaže spolupôsobí tu ešte nie menej významný zákon rovnoro dosti.

Dotkol som sa ho už tým, že druh môže poznať vždy len rovnaký druh. Príslovie „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“, zdá sa byť odpočúvané od tohto Prazákona. Ten sa zachvieva spolu so Zákonom tiaže v celom Stvorení. Ešte tretí Prazákon, ktorý okrem týchto už menovaných spočíva vo Stvorení: Zákon zvratného pôsobenia. Spôsobuje, že človek musí zožať bezpodmienečne to, čo kedysi zasial. Nemôže žať pšenicu, keď sial raž, nekosí ďatelinu, keď roztrusoval bodliaky. Presne tak aj v jemnohmotnom svete. Nebude môcť žať dobro, keď pociťoval nenávisť, nedostane sa mu radosti, ak v sebe živil závisť.

Tieto tri základné Zákony tvoria základné kamene Božskej Vôle! Sú to oni samotné, ktoré celkom samočinne, s neúprosnou spravodlivosťou prinášajú ľudskému duchu odmenu alebo trest! Pôsobia tak nepodplatiteľne až do najpodivuhodnejších a najjemnejších odtieňov, že v celom tom ohromnom svetovom dianí niet ani pomyslenia na najmenšiu nespravodlivosť.

Pôsobenie týchto jednoduchých Zákonov privedie každého ľudského ducha presne tam, kam patrí podľa svojho vnútorného stanoviska. Omyl je pri tom vylúčený, lebo pôsobenie týchto Zákonov môže byť uvedené do činnosti len najvnútornejším stavom človeka, čo sa v každom prípade aj bezpodmienečne deje! Teda pákou na túto činnosť je v človeku sa nachádzajúca duchovná sila jeho cítenia! Všetko ostatné ostáva pri tom bez účinku. Z toho dôvodu je len samotné, skutočné chcenie, teda cítenie človeka smerodajné pre to, čo sa pre neho vyvíja v jemu neviditeľnom svete, do ktorého musí vkročiť po svojej pozemskej smrti.“

Abd-ru-shin - citáty z diela „Vo Svetle Pravdy“