O hľadaní Pravdy

Trpezlivý človek si našiel vhodné miesto a začal kopať. Dostal sa do hĺbky dvoch, desiatich, dvadsiatich metrov... Bola to dlhá a namáhavá práca, no na jej konci sa predsa len vďaka svojmu úsiliu a trpezlivosti dopracoval k cieľu – k vode.

Druhý človek bol netrpezlivý. Aj on si vyhliadol vhodné miesto a pustil sa do práce. Keď sa však dostal do určitej hĺbky a vodu nenašiel, povedal si, že asi radšej skúsi iné, vhodnejšie miesto, kde sa nebude musieť toľko namáhať a na vodu narazí blízko pod povrchom.

A tak sa pustil do práce na novom mieste. Ale ani tu sa úspech nedostavil tak rýchlo, ako by si prial, preto všetko nechal tak a skúsil hľadať šťastie inde.

Vyčerpaný od smädu, hnaný klamlivou ilúziou rýchleho úspechu a čo najmenšej námahy doteraz márne prekopáva krajinu, aby nakoniec celkom vyprahnutý biedne zahynul.

Rovnakým spôsobom, akým trpí náš organizmus bez vody, musí však nevyhnutne trpieť aj duch bez poznania skutočnej Pravdy o živote, teda bez vnútorného vysporiadania sa so základnými otázkami ľudského bytia: „Kto som? Aký zmysel má vlastne môj život? Odkiaľ prichádzam a kam idem?“

V súvislosti s týmito hlbokými a vážnymi otázkami môžeme všetkých ľudí rozdeliť do troch základných kategórií. Do prvej patria tí, ktorých podobné veci vôbec nezaujímajú a o ich objasnenie nestoja.

Do druhej kategórie patria ľudia, ktorí, naopak, túžia po pochopení Pravdy o živote podobne, ako vysmädnutý v našom príbehu túži po dúšku vody. Hlboko vo svojom vnútri totiž cítia, že len jej nájdením a pochopením sa môžu stať naozaj plnohodnotnými, aby mohli vedome, radostne a s plným presvedčením kráčať v ústrety naplneniu zmyslu vlastného bytia na Zemi.

Títo ľudia sa podobajú onomu trpezlivému človeku, ochotnému vynaložiť akúkoľvek námahu na to, aby sa prekopali k osviežujúcemu prameňu čistej vody. Svojou uvedomelou a neúnavnou snahou spoznať Pravdu spriadajú nite vlastného osudu tak, že jedného dňa sa s ňou musia na Zemi stretnúť a okúsiť jej oblažujúcu sviežosť.

Do tretej, najpočetnejšej kategórie patrí v dnešnej dobe prevažná väčšina ľudí. Môžeme ich prirovnať k opísanému netrpezlivému človeku, hĺbiacemu studňu. Títo ľudia majú v sebe síce istú mieru túžby po Pravde, ale na to, aby ju získali, volia tie najpohodlnejšie cesty. Z pohodlnosti či povrchnosti sa vytrvalo vyhýbajú zvýšenej námahe, ktorú by im snáď mohla spôsobiť nutnosť vyriešiť v sebe základné otázky zmyslu vlastného života a svoju podvedomú túžbu získať Pravdu nahrádzajú pohodlnými, nenáročnými polopravdami.

Aj v tejto oblasti ide v podstate o princíp ponuky a dopytu. Všade dookola totiž prevláda dopyt len po nenáročných, povrchných, plytkých a malých pravdách. Veď človek je dnes taký vyťažený v zamestnaní, že si po práci potrebuje hlavne oddýchnuť, a nie ešte namáhať sa skúmaním toho, aký zmysel má vlastne jeho život.

Pretože teda niet snahy dostať sa veciam až na koreň, zostávame len na povrchu. Máme síce množstvo informácií, ktorými sme prostredníctvom médií a moderných technológií priam zavalení, avšak nevieme to podstatné – aký má toto všetko vlastne zmysel.

Povrchnosť v poznávaní Pravdy a z nej vyplývajúce vedomé servírovanie poloprávd môžeme vidieť v hojnej miere všade okolo nás. Či už v médiách, kultúre, alebo rovnako aj v zdravotníctve, školstve, politike, hospodárstve, v postojoch k prírode i v medziľudských vzťahoch.

Lenivým masám, neprejavujúcim ochotu vydobyť si Pravdu aj za cenu určitej námahy, sú pohotovo a ochotne servírované plytké, nenáročné a povrchné polopravdy, ktoré dokážu ľudí na kratší či dlhší čas zdanlivo uspokojiť, ale ktoré sa nakoniec vždy ukážu ako nedostatočné a bez pravej schopnosti uhasiť vnútorný pálčivý smäd po živej vode.

A tak tisíce ľudí, verných duchudoby, investujú svoje celoživotné úsilie do svojej práce, kariéry, profesionálneho vzostupu, do získania moci, vplyvu, majetku, iní zase do svojej rodiny, detí, priateľov či partnerov. Avšak to, čo ich môže uspokojovať po celé roky, ukáže sa predsa len v určitej chvíli vnútorne prázdne. Tým rozhodujúcim okamihom, ktorý bezohľadne, tvrdo a nekompromisne preverí stálosť všetkých našich celoživotných hodnôt, je osudový moment osobnej konfrontácie s ukončením hmotnej existencie.

Keď teda nadíde chvíľa, ktorej sa dosiaľ ešte nikto nevyhol a náš život dospeje k svojmu koncu, v očakávaní neodvratného kroku do neznáma sa zrazu ako domček z kariet rozsypú všetky malé pravdy, ktorých sme sa až do poslednej chvíle držali. Vtedy náhle bolestne spoznáme, že sme celý svoj život premárnili, pretože len poznanie skutočnej Pravdy ho mohlo naplniť pravým zmyslom. Len týmto poznaním by sme totiž našli správny vzťah k práci, k rodine, k partnerovi, k ľuďom i ku všetkému, čo život prináša. Jedine poznanie Pravdy o živote môže náš život skutočne naplniť. Bez neho ale zostaneme na konci našej cesty stáť s prázdnymi rukami a s vedomím, že sme všetko premárnili chodením po bludných cestách.

Je teda na nás, ako so svojím životom naložíme. Či v sebe prebudíme neúnavnú túžbu nájsť živú vodu, teda Pravdu o živote, alebo sa uspokojíme s pohodlnými, plytkými a povrchnými polopravdami, ktoré sú v skutočnosti výsmechom ľudskej dôstojnosti a človeka len ponižujú. Záleží na nás, na našej hierarchii hodnôt a na našom úsilí, či sa staneme ľuďmi, vedomými si svojej ceny a svojho poslania vo Stvorení, alebo budeme aj naďalej zotrvávať v nevedomosti.

M.Št.