Nebojte sa!

Prešlo pár rokov od uvedenia filmu Umučenie Krista, ktorý som si v tom čase pozrela. Nebudem robiť tomuto filmu reklamu, ani písať naňho recenziu. Film na mňa hlboko duchovne zapôsobila vnútorne ho prežívam ešte aj teraz, a dúfam, že jeho posolstvo vo mne zostane navždy. Predstavujem si občas scénu za scénou, podfarbenú mohutnou hudbou a krásnymi chórusmi, a napriek tomu okrem sĺz a neurčitého tlaku tam niekde uprostred, kde sídli duša cítim tu bolesť až fyzicky. Spytovala som, prečo je to tak, prečo stále hľadám a porovnávam dobu spred dve tisíc rokov a čas dnešný?

Tá paralela zarezonovala v ľudskej nenávisti, strachu a zlobe, ktoré boli vo filme vyjadrené a zobrazené priam hmatateľne. Strachu z nepoznaného a nepochopiteľného a žiaľ, čo človek nepozná alebo nechápe toho sa bojí. Tá ľudská nenávisť a zloba bola rovnako strašná vtedy a inými formami je hrozivá i dnes. Ľudstvo sa vôbec nepoučilo a ani nezmenilo a myslím si, že dnes je horšie ako vtedy. Ak prechádzame dejinami od tejto tragickej udalosti, koľko krutostí ľudstvo za ten čas napáchalo. Rímska ríša vraždila otrokov - gladiátorov, neskôr kresťanov v arénach kolosea a bavila sa na krvavých hrách, stredovek, ktorému sa hovorí aj temný, so svojim križiackymi vojnami a výpravami, inkvizíciami, občianske vojny a dve kruté vojny novoveku. To všetko v mene Boha. Aj v dnešnej dobe sú po celom svete ohniská vojen a vojnové konflikty. Len to už nie je v mene Boha ale v mene peňazí, čo v pejoratívnom zmysle znamená – v mene ropy a politického vplyvu a „väčšieho životného priestoru“. Slovo „Lebensraum“ vo mne vyvoláva asociáciu s najkrutejšou vojnou v dejinách ľudstva. Dnes novodobí vládcovia sveta tvrdia, že je to v mene demokracie, ľudských práv a podobných sprofanovaných, ktoré už stratili svoj pôvodný obsah a ja sa pýtam v mene „ktorej“ demokracie a v mene „koho“ ľudských práv?

Keď rímsky vojak udrel Krista po líci, ten mu odpovedal „nastavím ti aj druhú stanu. Ak máš dôvod udri, ak nie, prečo ma biješ?“ A on udrel – bezdôvodne, presne tak, ako sa udiera a kope aj dnes – bezdôvodne. Pred dvetisíc rokmi ľudia zavraždili Boha a tým zabili aj posolstvo, ktoré na zem priniesol. Posolstvo lásky, obety, milosti a milosrdenstva. Jeho Slovo sa tak nestalo medzi ľuďmi živým, o čom sa presviedčame na každom kroku, či už si to uvedomujeme alebo nie.

Vrcholí doba, v ktorej väčšina ľudí verí, ba dokonca obdivuje väčšmi zradcov, podvodníkov, úžerníkov, tunelárov, tárajov a diletantov – ako skúsených a ostrieľaných odborníkov praxe. Z médií máme najradšej, ak sa môžeme pozerať na sporooblečené ženy a dievčatá, keď čítame o sexuálnych zážitkoch známych ľudí od filmu a moderátoroch z rôznych televíznych spoločností a čím viac stupidných a bulvárnych titulkov, v ktorých sa takzvaní „tiežnovinári“ nezastavia už ani pred majestátom smrti, len aby predávanosť periodika bola vysoká – sa my sami pred sebou vyhovárame, že doba je zlá a v rámci oddychu je to to najlepšie čítanie, pretože nad takými „hlúposťami“ netreba rozmýšľať. Toto bezduché tárajstvo absorbujeme do seba ani o tom nevieme. Učíme sa podvedome vyjadrovať takýmto slovníkom, ktorý je nám takto nanucovaný.

V Knihe kníh sa Ježiš vyjadril – nech tvoja odpoveď je áno, áno alebo nie, nie – všetko čo je pod aj nad tým je špekuláciou. Dnes ľudia priam milujú tých utáraných lokajov, ktorí sa na učili veľa hovoriť a nič nepovedať, ktorí sú schopní dielo vašich rúk, skúseností a ťažkej práce predať a bez mihnutia oka vám do očí arogantne povedať, že je to všetko len a len pre vaše dobro. Ak sa nájde štátnik, ktorí sa vyjadruje jasne, jednoducho a presne, že mu rozumie každý – od robotníka po profesora – je zatracovaný, ohováraný, odsudzovaný, vynášajú sa nad ním nenávistné ortiele dovtedy, kým ľud nezačne vykrikovať to isté. Ukrižujete ho. Nie, nebojte sa, my sme predsa „humánna“ spoločnosť. My nikoho krvavo nezatlčieme na kríž. My len pustíme do éteru pár lží, poloprávd a znevážime jeho osobu, prípadne rodinu, urobíme z neho obludu, netvora a diktátora a budeme čakať až ho dav, ktorý pred pár rokmi kričal Hosana, dnes zakričí – Ukrižuj!

Občas si pozriem snímku z bratislavského námestie SNP z roku 1993. Presnejšie z 1. 1. 1993 – a je mi smutno. Koľkí z tých prítomných vykrikujú dnes pod vplyvom štrnástrocného vymývania mozgov úplne niečo iné a ich vernosť s vtedajšími ideálmi je preč. Hľadajú výhovorku sami pred sebou, prečo stratili tú cnosť akou je vernosť, a naďalej pod vplyvom rôznych médií, či už printových alebo elektronických sa im vymývajú hlavy a oni budú sústavne presviedčať samých seba, že to nie je pravda. A tak sa vlastnou ľahostajnosťou a povrchnosťou dostávajú presne tam, kde sú a ešte tomu hovoria „osudovosť“. Všetko čo sa doteraz udialo, sa udialo pre ľahostajnosť väčšiny národa a akákoľvek iná vláda to už nedá do poriadku, pretože bude musieť prísť úplne nová vízia a iná filozofia vládnutia – a, opäť nový začiatok. V druhom kole prezidentských volieb sa opäť vytiahla stará karta menšieho a väčšieho zla. Ja osobne nepoznám ani väčšie ani menšie zlo, pretože niekedy „malé“ zlo môže mať katastrofálne následky, a naopak „veľké“ zlo môže priniesť obrovskú očistu. Napriek tomu si myslím, že zlo je len jedno a bez prívlastkov.

Skúste si raz predstaviť, že neexistujú televízia, noviny a časopisy. Po vašej dlhodobej absencii a abstinencii si zrazu zapnite televízor a kúpte noviny. Z bezobsažných informácií a hlúpostí, ktoré budete počuť a čítať sa vám zatočí hlava, samozrejme, len vtedy ak vo vás zostalo aspoň kúska neskazeného ducha. Skúste to, budete ako abstinujúci fajčiar, ktorý si po rokoch zapáli cigaretu a môže sa mu stať, že sa mu nezakrúti len hlava, ale dokonca zamdlie. Tá chudobnosť, nekultúrnosť, cynickosť, amoralita, nemravnosť, podvody a lži sa vám vynoria tak ostro, že naraz spoznáte ako hlboko človek našej doby klesol. Možno preto som začala netradične filmom, ktorý nám kruto ukazuje ako ľudia zavraždili Boha a tým zabili aj seba.

Ak človek, ako jednotlivec nepríde na to, že sa musí zmeniť sám od seba a túto zmenu musí veľmi, veľmi chcieť, ak nezistí, že treba stavať na tom čo je v človeku dobré, potom je najvyšší čas aby sa Slovo v jeho srdci stalo skutočne živé – tak ako sa o to pokúšal samotný, osamotený a do dnešnej doby stále nepochopený – Boží syn.

z pera dopisovateľky